Buď to je cvok, alebo muž, najskôr však oboje dokopy.
Chúďa žienka neskúsená sa domnieva, že potom, čo si na tehu-teste nájde dve čiarky „nádeje" a následne pretrpí tri mesiace nad záchodovou misou, začne žiariť vnútorným svetlom a precíti čosi nevídané. A veru aj precíti...
Mesiac I. - Test bol taký nejednoznačný, že sme druhú čiarku v podstate nevideli ani so špeciálnymi dioptriami. Začala som odpadávať.
Mesiac II. - Stále odpadávam, takže sama nemôžem ísť ani kúpiť rožky. A začala mi tiecť krv z nosa.
Mesiac III. - Už som sa sklátila v banke, na úrade i v knižnici, začínam si zvykať.
Mesiac IV. - Kde iní končia, my len začíname. Zatiaľ čo iné mamičky prestávajú mať nevoľnosti, mňa začína napínať zo všetkých vôní jedál, ovracala som kuracie mäso počas jeho krájania a vydesila tetu na toalete v obchoďáku. By the Way - krv z nosa tečie stále.
Mesiac V. - „Ježiš, tebe to ale pristane, mala by si by tehuľka furt," počúvam od viac i menej blízkych. Pribrala som totiž (prečo asi) minimum a v podstate vyzerám normálne.
Zázrak s dokonalou pleťou a vlasmi sa však nekoná. Zato opuchnuté nohy slonice sú večer samozrejmosťou a zubárka mi našla sedem kazov.
Mesiac VI. - Stále kope. Ja stále fučím a kosti ma bolia tak, že sa v noci neviem pregúľať na posteli. A áno, nohy tŕpnu a všetko je, ako má by.
Mesiac VII. - „To doteraz bolo nič, najhoršie ešte len príde. A vyspi sa, kým môžeš, potom toho veľa nenaspíš," radia „odborníčky". Ja už však netuším, čo je to spánok, za noc som priemerne dvanásťkrát na wecku a bolí ma každá bunka. A reflux je cool vecička.
Mesiac VIII. - Dokopy som pribrala sotva sedem kíl a aj tak nevládzem. Radšej si ani nepredstavujem, ako to zvládajú žienky s tridsaťkilovým prírastkom. Nemôžem dýcha. Malý je totiž veľký a tlačí sa, kde môže. M
ám pocit, že si z mojich vnútorných orgánov urobil lego. Neviem, či je horšie ležať, alebo sedieť... Teória menšieho zla akosi zlyháva. Bonus: Krv z nosa sa vrátila a nohy sú už opuchnuté aj ráno. Mňamka.
Mesiac IX. - Práve začína. Radšej nič nevedieť. Všetko úsilie venujem tomu, aby som nezavraždila manžela, ktorý všade prehlasuje, ako nám to všetko ide ľahko, rýchlo a v podstate bez problémov.
Vraj po Maxíkovi ľavou zadnou zvládneme i dievčatko. Jedine, ak ho vynosí a porodí sám. Bábo sa čoskoro narodí a ja netuším ani to, ako ho prebaliť. Potom vám napíšem, tak držte palce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
