O správe, ktorú včera predniesol prezident, by bolo banalitou a klišé povedať, že v ústavnom žánri „o stave republiky", sme na Slovensku za 20 rokov nič obsažnejšieho, hlbšieho, skrátka lepšieho nepočuli.
To je samozrejmosť.
Daná po prvé tým, že Kiska zamestnáva o dva rády kvalitnejší poradcovský tím než predchodcovia, a po druhé faktom, že klesnúť pod Schustera a Gašparoviča – nielen v oblasti publicistickej tvorby - sa zase ani nedá.
Napriek tomu, Kiska šiel nad pomery. Obsiahol a povedal toho viac, než – napríklad – autor tejto recenzie očakával.
Zdravotníctvo, spravodlivosť, školstvo, európska politika, migranti, dôchodky, dôvera k štátu v spoločnosti – to boli stavebné tematické kamene reči, medzi ktoré už ťažko hľadať čosi zásadnejšie, čo by akútne chýbalo.
Azda explicitne bezpečnostná otázka, ktorú poriadne zvýznamnila ruská agresia na Ukrajine, avšak tá bola implicitne obsiahnutá v partii o nutnosti európskej súdržnosti.
Takisto energetika, na ktorú Kiskovi nezvýšilo miesto.
Nuž, a korupcia, ktorú postrádal v prejave jeden akože analytik, je, samozrejme, súčasťou širšieho problému (ne)dôvery k štátu a jeho inštitúciám.
Kiska šiel nad rámec žánru v tom zmysle, že nepriamo navrhoval riešenia či opatrenia, čo už ozaj nie je parketa prezidenta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
