Korzár logo Korzár
Nedeľa, 30. apríl, 2017 |Meniny má Anastázia

Jan Hrušínský: Môj otec sa v divadle narodil, ja som v ňom vyrástol

Dnes je jasné, že za šesťdesiat rokov na tomto svete by na neho boli predkovia pyšní.

Jan Hrušínský bude čoskoro dedom. Vnuka bude zoznamovať s divadlom odmalička.(Zdroj: archív divadla)

Pokračovať v rodinných tradíciách býva česť, ale aj veľká zodpovednosť. Rozvíjať začaté, uspieť, aj keď sa všetko vyvíja a mení a nepokaziť dobré meno. S takýmito pocitmi sa boril aj Jan Hrušínský, syn Rudolfa Hrušínského, ktorý si divadlo a film zamiloval rovnako ako otec.

Rodák z Prahy ukončil štúdium na konzervatóriu a v roku 1976 začal účinkovať v Činohernom súbore v Ústí nad Labem.

Neskôr pôsobil v niekoľkých pražských divadlách. Súbežne s kariérou divadelného herca sa rozvíjala aj filmová a televízna. Dívka na košteti, Lásky mezi kapkami deště, Jak se budí princezny, z novších Želary či Rock Podvraťáků je len zlomok filmov, v ktorých účinkoval.

Najnovšie sa objavil v seriáli První republika či Všechny moje lásky.

Na nedostatok hereckých príležitostí sa nesťažuje: „Ponúk na filmy síce nemám toľko ako predtým, ale zas nejaké z času na čas sú. Nemám žiadne vysnívané roly, ani prehnané ambície. Netúžim sa uštvať natáčaním troch filmov naraz, ako to kedysi robil môj otec.“

Šťastné detstvo

Aj napriek vyjadreniam si na detstvo so slávnym otcom spomína ako na šťastné obdobie. Aj keď bol jeho otec mimoriadne pracovne vyťažený, rodina vždy bola na prvom mieste.

„Boli sme súdržná rodina, ale to bolo najmä zásluhou mojej mamy. O svoju rodinu prišla počas vojny, takže mala snahu obklopovať sa ľuďmi a držať rodinu pohromade. Naozaj sa jej to darilo až do smrti.“

Na otca si spomína ako na veľmi ľudského: „Žil otvorene, veľmi prirodzene a na nič sa nehral. Mal množstvo pochopiteľných ľudských slabostí, od jedla, cez pitie až po fajčenie. Chodieval na lov a rád sa pozrel za peknou tvárou. On jednoducho mal rád život.“

Otec so synom sa na javisku nestretli nikdy, no vynahradili si to v množstve televíznych inscenácií.

Čaro divadla

Na javisku stál po prvýkrát, keď mal päť rokov, pred kamerou o rok neskôr. Iná možnosť, ako robiť divadlo, prakticky nebola prípustná.

„Môj otec sa v divadle narodil, ja som v ňom vyrástol. Veľmi si prial, aby sme s bratom boli hercami, ale nič nám neprikazoval, len nás obklopil všetkým, čím film a divadlo je a čím okúzľuje. Pre nás to boli doslova dosky, ktoré predstavovali svet.“

Iniciatíva však nevychádzala len od otca Rudolfa Hrušínského, aj malý Jan skoro podľahol čaru.

„Chcel som byť hercom, a keď na to dnes myslím, tak si spätne uvedomujem, že ma k tomu otec nenápadne nasmeroval,“ smeje sa.

Divadelná dynastia

Jeho otec prišiel skutočne na svet po jednom z predstavení. Divadlo sa v ich rodine doslova dedilo z pokolenia na pokolenie.

História siaha až do polovice devätnásteho storočia.

Prvým držiteľom divadelnej koncesie bol praprapradedo Ondřej Červíček. V tom čase sa s divadlom ešte kočovalo, neexistovalo v podobe, ako ho poznáme dnes, so zamatovými stoličkami a reflektormi.

„Nepamätám sa na to, ale poznám to všetko veľmi dobre z rozprávania. Je príjemné, keď človek zistí, že sa nevynoril z neznáma, že niekam patril, a že pozná svojich predkov. Kožu na trh musím prinášať tak či tak. Keď hrám nejakú rolu, predkovia mi v ničom nepomôžu, musím ísť vždy sám za seba.“

Od Böma k Hrušínskému

Jan tiež konštatuje, že mať známe meno je na úžitok aj na škodu.

„Ľudia v tom majú jasno, keď sa niečo nedarí, tak povedia, že aj tak nebudem nikdy taký dobrý ako otec a keď urobím niečo výnimočné, tak len mávnu rukou a skonštatujú, že tomu sa robí, keď je Hrušínský,“ komentuje logiku, s ktorou sa často stretáva.

Vedeli ste, že toto slávne meno, ktoré každý okamžite spája s divadlom, je vymyslené?

Janov dedo sa pôvodne volal Rudolf Böhm. Po vzniku Československej republiky si ľudia často počešťovali mená, a tak aj on pre seba hľadal pseudonym.

Vtedy boli populárne mená ako Želenský, Krumlovský a pod., a tak si dedo začal hovoriť Hruškovský. Z toho neskôr vzniklo meno Hrušínský, ktoré si nechal.

Splnený sen

Zatiaľ, čo iní herci horekujú nad nedostatkom práce, Hrušínského zamestnáva okrem hrania aj riaditeľovanie. V roku 2004 založil Divadlo Na Jezerce.

„Založením divadla sa mi splnil veľký sen. Zaujíma ma predovšetkým jeho kvalita, dramaturgia a všetko, čo s tým súvisí. To sú ambície, ktoré ma napĺňajú oveľa viac ako hranie veľkých rolí.“

Okrem vlastného sna plnil aj otcov, ten si chcel celý život založiť divadlo, ale nikdy to nezrealizoval.

„Vtedajšia doba a ľudia, ktorí tú dobu tvorili, mu to neumožnili, respektíve mu to znemožnili. Takže aj to bol jeden z impulzov, prečo som sa do toho pustil,“ vysvetľuje Hrušínský.

Ťažké začiatky

Prerod z herca na herca riaditeľa nebol vždy ľahký. Byrokracia, nedostatok peňazí, aj neprajníci ho často pripravovali aj o zvyšky elánu.

„Keď pred sebou kotúľate ten balvan a pred vrcholom pozeráte, ako sa vám kotúľa dolu, tak si hovoríte, prečo nerobíme niečo iné. Vo chvíli, keď sa hľadisko nenaplní, tak ste okamžite v mínuse, to bola nočná mora, ale keď potom naopak vidím, ako odchádzajú spokojní a herci sa na predstavenie tešia, mám z toho obrovskú radosť.“

Hrajúci riaditeľ

Okrem manažovania divadla sa Jan Hrušínský často objavuje v hrách ako herec.

„Ja si na javisko chodím oddýchnuť. Herectvo sa pre mňa stalo koníčkom. Keď som bol „len herec“, mal som pocit, že tá profesia je neuveriteľne vyčerpávajúca. Teraz môžem zodpovedne vyhlásiť, že manažérska práca je náročnejšia. V divadle som bežne desať hodín. Ráno si dám v kancelárii kávu a idem k počítaču, väčšinou odchádzam až večer po predstavení.“

Na takýto životný štýl dopláca najmä rodina. Od čias Janovej mamičky, ktorá si zakladala na súdržnosti, sa veľa zmenilo.

Bratia sa spolu nerozprávajú kvôli ťahaniciam s majetkami a manželstvo sa pre hercovu neveru pred rokmi otriasalo v základoch. Našťastie to dvojica ustála a dnes sa tešia z viac ako tridsaťročného zväzku.

Manželka do rodiny zapadla

Jan Hrušínský sa s Milušou Šplechtovou zoznámil ešte na konzervatóriu, osud na čas ich cesty rozdelil a dokopy ich dal až po rokoch v divadle v Ústí nad Labem. Netrvalo dlho a preskočili iskričky: „Myslím, že to bolo vzájomné. Veľa sme spolu hrali a pretože sme si dobre rozumeli na javisku, povedali sme si, že by sme to mohli skúsiť aj v živote. A vyšlo to,“ spomína na začiatky vzťahu herečka.

Tá bola vtedy vydatá a mala jedno dieťa. Rodina Hrušínských ju však prijala s otvorenou náručou.

„Svokra som sa veľmi bála, pretože bol veľká osobnosť, ale ako rada hovorím, do rodiny som zapadla ako hrášok do vatičky. Svokor bol úžasný a Janova mamička tiež.“

Pokračovateľky rodu

Šplechtovej syna Nikolu prijal Jan ako vlastného, dnes pracuje v Austrálii, v britskej firme, ktorá sa zaoberá ropným priemyslom. V rodinnej tradícii pokračujú aspoň dcéry Barbora a Kristýna.

„Barunka vyštudovala strednú priemyselnú školu a teraz pracuje v divadle ako grafička. Robí plagáty, pozvánky a podobné veci. A tiež občas pomáha v šatni. Kristýnka vyštudovala DAMU a hrá u nás. Sme jednoducho taká normálna rodinka.“

Neprehliadnite tiež

Východniarka excelovala na Miss Slovensko 2017

Bardejovčanka Petra Varaliová získala tri tituly.

KOŠICKÝ VEČER

Dni mesta lákajú programom, Košičania by uvítali bezplatné parkovanie

Oslavy si užívajú aj známe osobnosti. Čo sa im páči a čo nie?

Dvadsať rokov na východe v apríli

Retro Korzár je tu opäť. Dvadsať rokov na východe v apríli

Retro seriál pokračuje každý mesiac až do februára 2018.

PRIEBEŽNE AKTUAKLIZOVANÉ

Športový víkend na východe – servis výsledkov a faktov

Ako sa skončili zápasy a podujatia v rôznych športoch.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

KOMENTÁRE

Oponenti návrhu Beblavého a Mihála šliapu vodu

Poslanci navrhli, aby firmy v inzerátoch uvádzali výšku minimálnej mzdy.

DOMOV

Viezli sme sa po trase, po ktorej Remiáš prešiel naposledy

Uplynulo 21 rokov od smrti Remiáša.

Najčítanejšie na Korzár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 254
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 248
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 347
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 296
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 052
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 352
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 005
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 416
  9. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 083
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 856

Už ste čítali?

Domov Najnovšie Najčítanejšie Desktop