V Hollywoode o ňom povedali, že sa podobá na Paula Newmana. Čerstvý päťdesiatnik Roman Luknár je však úplne iný, ako si ho ľudia vďaka filmovým a seriálovým úlohám zaškatuľkovali.
Väčšina hercov tvrdí, že divadlo je ich láskou a vášňou, vo filmoch a televíziách hrajú hlavne kvôli dobrým honorárom.
U Romana Luknára je to trochu inak. Na divadlo zanevrel, keď kvôli nemu takmer oslepol.
Film je však jeho vášňou už od detstva, kedy ho filmári doslova vytiahli zo školských lavíc.
„Vyrastal som v Bratislave a chcel som byť hocičím. Pilotom, alebo námorníkom, že by som šiel do Gdanska... Vždy som pokukoval za hranice republiky. Keď som mal desať rokov, pomáhal som v škole oddielovej vedúcej s prípravou recitačnej akcie a prišiel chlapík, že hľadá deti na konkurz. A odvtedy hrám,“ opísal chvíle, kedy sa rozhodlo o jeho osude.
Nikdy nebol na lyžiarskom
Roman vraj netuší, po kom má herecké gény, keďže mama bola aranžérkou a otec personalistom.
„Otec mal akurát blízko k muzike a dal ma ako malého do zboru Slovenského národného divadla a na klarinet. Ale s filmom všetko ostatné skončilo,“ skonštatoval.
A aj keď sa narodil presne na Medzinárodný deň detí, tým, že filmovú kariéru odštartoval skoro, prišiel o klasické detstvo.
„Nikdy som nebol na lyžiarskom zájazde, na zemiakovej brigáde, stále som točil a do školy som šiel len na preskúšanie. Ale keby ma to nebavilo, asi by som sa vzoprel. Detská prirodzenosť je hrať sa, no a ja sa takto vlastne celý život len na niečo hrám. A nikto ma nekritizuje, že som blázon,“ vysvetlil.
Dobrodružstvo pred kamerou ho však absolútne pohltilo a do svojho odchodu do Španielska stihol len v samotnej televízii natočiť 80 filmov.
Španielska láska
Španielsko je samostatnou a bohatou kapitolou v živote Romana Luknára.
Odsťahoval sa tam v roku 1991, odišiel za láskou – tmavovlasou Lolou, ktorú spoznal na festivali v Lyone.
Štyri roky si písali, kým sa odsťahoval. Ale do zahraničia by sa bol vraj pobral tak či tak:
„Mňa to ťahalo von, keď som videl, čo sa u nás po revolúcii dialo. Uchopenie moci, rozkrádanie... Mal som 25 rokov a chcel som žiť.“
S Lolou si v Španielsku založil rodinu a synovia Luis, zvaný Lajko a Janko sa podali na otca.
S modrými očami a blond vlasmi budili na juhu poprask a vďaka tomu aj ich odmalička lákali k filmu a divadlu ako otca.
Začali hrávať veľmi skoro, hoci sa tomu Roman vehementne bránil. Napokon sa však vybrali celkom inými profesijnými cestami ako otec.
Oslepol kvôli divadlu
Ani tomu hneď v Španielsku nepadali pečené holuby z neba. Najskôr pracoval v reštaurácii a ako pomocná sila celé dni lúpal zemiaky a čistil krevety.
O dva roky však už mal hlavnú rolu vo filme. Herectvo ho opäť naplno pohltilo, až sa to odrazilo na jeho zdraví.
„Z divadla som v Španielsku oslepol. Zo dňa na deň. Hral som práve postavu jednookého, neustále, každý večer štyri mesiace rovnakú hru. Oslepol som z celej zvláštnej atmosféry španielskeho divadla a z hercov naokolo. To predstavenie bolo o Hitlerovi a moji kolegovia, aby sa im dostalo pod kožu, odišli do Berlína, otierali sa o steny starých domov a hodiny sledovali dokumentárne filmy. Stretávali sa pred predstavením a plakali, aby sa na tu drámu správne naladili. Na javisko potom vyšli celkom bez energie. Tak sa nečudujte, že som odvtedy na javisko nevkročil,“ podelil sa s náročnými zážitkami.
Oslepnutie bolo psychosomatické, no lekári na juhu mu nevedeli pomôcť celé mesiace.
Vtedy pochopil, že musí odísť preč. Keď prišiel do Bratislavy, prekvapilo ho, že tam nie sú žiadne priestory pre deti.
„Preto som sa rozhodol urobiť detský interiérový park. Pomohla mi jedna španielska firma, no veľa som urobil sám. A keď som búral kladivom staré steny, zdvihol sa prach, ja som si pošúchal oči a odrazu som začínal vidieť.“
Smrtonosná pasca
Murár sa však z Romana Luknára našťastie nestal. Podarilo sa mu naskočiť späť do sedla a stal sa s z neho herec vyhľadávaný na Slovensku i v Česku.
A dokonca získal rolu v hollywoodskom filme Smrtonosná pasca.
Opäť v akcii po boku Brucea Willisa. Zahral si najväčšieho lotra vo filme, ruského oligarchu Antona.
„Nie je to veľká rola, ale bolo príjemné vidieť, ako sa robí film inde, ako môže všetko fungovať,“ opísal Roman, ktorý zaujal aj samotného Brucea Willisa.
„Najskôr som nakrúcal s jeho synom. Potom som odišiel do Prahy a režisér John Moore prehrával zábery z natáčania Willisovi. Zmienil sa, že mu pripomínam Paula Newmana a že som to zahral presne na prvú dobrú. Willisa to zaujalo a chcel sa so mnou tiež stretnúť, takže mi pripísali ďalšiu scénu. Asi po mesiaci mi zavolali a ja som sa s ním konečne videl a zahral naživo. Bol veľmi príjemný a normálny, fajn,“ skromne skonštatoval Roman, pre ktorého to nebola prvá negatívna filmová rola.
Grázli a drsniaci mu prischli, no neprekáža mu to.
„Ja mám negatívne postavy najradšej, byť len dobrý a pekný je skoro otrava a nuda. Snažím sa ich trochu poľudštiť, pretože všetci sme sa narodili čistí a nahí. Máme čosi zakódované, ale verím dosť na vplyv výchovy,“ tvrdí.
Rodina to nevydržala
Avšak tak, ako sa Romanovi začalo dariť v kariére, jeho súkromný život nabral opačný kurz.
Lola sa na Slovensku nedokázala udomácniť, a tak sa v roku 2011 vrátila späť do Španielska.
Obaja synovia najskôr zostali tu, s otcom, mladší Janko sa však napokon odsťahoval tiež, pretože tu nebolo možné študovať počítačovú animáciu.
Rozpad rodiny však Roman evidentne nezvládol.
Začalo sa o ňom hovoriť, že si smútok liečil pohľadom na dno pohárika, čo sa aj napokon potvrdilo, vlani v januári.
Šoféroval totiž s 1,73 promile alkoholu, za čo ho policajti posadili na 12 hodín do cely a na 14 mesiacov mu zhabali vodičák.
Zostáva len teda veriť, že toto najhoršie obdobie má za sebou.
Nepotrebuje počúvať hlúposti
A kto by očakával, že Roman Luknár je aj v súkromí napríklad taký ako Dudko Jančo, bude veľmi prekvapený.
Jeho najobľúbenejším relaxom totiž nie je očumovanie dievčat a trúsenie sarkastických poznámok.
„Najlepšie mi je v lese. Tam som sám a nepočúvam hlúposti. Sadnem si, vyzujem sa, opriem sa bosými nohami o dub a prijímam energiu. Nad ničím nepremýšľam, len tak meditujem a počúvam vtáky. Ľudia mi vážne nechýbajú, naučil som sa, že najšťastnejší som sám so sebou. Čo je asi aj kontrast k mojej profesii,“ prezradil v jednom rozhovore.
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
