Šarišské Michaľany naplnili postupovú túžbu v predstihu

Ak sa niekto dlhší čas snaží o postup a potom ho konečne dosiahne, je to nádherný pocit. Presne taký zažívali uplynulú nedeľu piatoligoví futbalisti Šarišských Michalian, ktorí si víťazstvom na ihrisku Demjaty zabezpečili v predstihu prvé miesto v skupine Šarišskej a tým aj miestenku v IV. lige Sever.

ŠARIŠSKÉ MICHAĽANY. Hráči OŠFK nechceli nič pred týmto vystúpením ponechať na náhodu.

To ešte nevedeli, ako dopadne ich najväčší konkurent zo Záhradného, ktorý iba remizoval v Chmiňanoch a keby aj teda líder nevyhral, i tak by už mal po 24. kole dôvod na veľkú radosť (vo vzájomných zápasoch s druhým v poradí naplno bodoval).

„Vôbec sme sa nezaujímali o vystúpenie Záhradného, nesledovali sme na diaľku priebežný stav, sústredili sme sa iba na náš výkon. Verili sme si a vedeli, že máme na to, aby sme sa dožili takého triumfu,“ uviedol tréner postupujúceho celku Ľubomír Puhák.

Neskrýval tiež veľké nadšenie i zadosťučinenie svojej práce a po stretnutí v Demjate priznal, že bol dôvod na malé oslavy. Tie väčšie ešte len prídu na rad po skončení ročníka.

„Hlavný sponzor sľúbil mančaftu aj nejaké prémie, takže chlapci boli i takto motivovaní, ale v prvom rade nešlo o peniaze, ale o dosiahnutie športového cieľa. Veď ako mi hovoril tajomník nášho klubu, do štvrtej ligy sa tím dostal po osemnástich rokoch.“

Aktuálny kormidelník zavŕšil snaženie aj svojich predchodcov. Hráči OŠFK už predtým súperili o postupovú priečku s Pušovcami, o ktorú tesne prišli.

V minulej sezóne prišiel ku kormidlu Ľ. Puhák a hoci zverencov priviedol k prvej priečke, predsa vzhľadom na reorganizáciu sa skok do kvalitnejšej súťaže nekonal. Ďalší pokus už vyšiel, a presvedčivo.

Premenili prvý mečbal

Na pôde Demjaty hostia predviedli dva rozdielne polčasy. V prvom boli suverénni, vyhrávali 2:0 a mali rad ďalších vyložených možností.

„Už dávno mohlo byť o výsledku rozhodnuté, lenže po zmene strán sme inkasovali z pokutového kopu a chlapci znervózneli. Predsa len sa odzrkadlil tlak z možnosti postupu a preto záverečné minúty neboli také presvedčivé. Dokonca veľa nechýbalo, aby domáci vyrovnali, ale náš brankár nás podržal.“

Kormidelníka najviac tešilo to, že badal na chlapcoch zomknutosť, kolektívny duch, správne srdce u každého jednotlivca.

„Páčila sa mi poznámka vystriedaného Dominika Haničáka, ktorý pri odchode z ihriska poznamenal - aj cez polčas sa o tom hovorilo – že nás delí už len kúštik od toho, aby sme korunovali úspešne dvojročnú prácu. Od rozcvičky som cítil od hráčov enormné chcenie, Kubo Harčár a ďalší neustále burcovali partiu. To bola veľká devíza. Chlapci veľmi chceli, hoci neskôr padla na nich istá psychická bariéra.“

Mali na to, aby vyhrali

Nie všetky zápasy stopercentne vyšli, niekedy narazil prvý tím na tuhý odpor a bol možno i zaskočený.

Preto sa musel zakaždým poctivo koncentrovať na každého súpera bez ohľadu na umiestnenie. Avšak to, že OŠFK len dva razy prehral, hovorí za všetko.

„Bilancia mohla byť i lepšia, keby sme zavše niektorý duel nepodcenili. Spravidla platilo, že výsledok zrkadlil skôr to, ako hráči naložia so svojimi šancami a nie, ako si počínal konkurent. Táto súťaž nebola vzhľadom na vyspelosť hráčov pre nás adekvátna, ale museli sme ju absolvovať a ísť postupne ďalej,“ dodal tréner Ľ. Puhák.