Jitka Molavcová: Zbožňujem rozprávky

Hoci je známa najmä z Divadla Semafor, už dlhé roky sa venuje i tvorbe pre najmenších.

Rozprávky zbožňuje a verí, že sa ešte stále dejú.

Získala napríklad i cenu za hlas, ktorý zapožičiava rozprávke Káťa a Škubánek.

"Pre deti pracujem už veľmi dlho a rada. Detský divák ma nikdy nesklamal. Cez všetky spoločenské kotrmelce, ktoré robíme my dospelí, ostáva rovnako úprimný, radostný, ústretový, kritický a čistý," vyznala sa pred časom v rozhovore pre idnes.cz dáma, ktorej hlasom už roky rozprávajú mnohé večerníčkové postavičky.

Priznáva však, že doba čiastočne mení i tých najmenších.

"My dospelí sa za niečím ženieme, pachtíme, stále sa niekam ponáhľame a tá rýchlosť vedie často k povrchnosti. Deti to vnímajú a myslia si, že to tak má byť, že je to správne. Počítačová technika dokáže človeka úplne pohltiť a zahltiť, je to vlastne báječná hra a deti sa predsa rady hrajú. Ako však nájsť tú mieru a rovnováhu? Ako je známe, celý svet nefunguje, pretože nie je v rovnováhe."

Ako malá trému nepoznala

Sama prvýkrát vystupovala už ako štvorročná. Vtedy vraj trému nemala, teraz je to iné.

"Tréma sprevádza asi každého, kto chce niečo robiť poctivo a zodpovedne. Neobchádza ani mňa. Nervozita je najväčšia pri príprave za scénou. Na javisku sa už zvyčajne rozpúšťa."

Pri spomienkach na svoje detstvo sa vidí ako dievčatko, ktoré bolo zosobnením slušnosti.

"Bola som dobré, čistotné dievčatko z pivovaru, ktoré už od detstva milovalo operu a básničky. Rodičov som však z času na čas prekvapovala tým, že som skákala do uhlia."

Chcela by uzdravovať ľudí

Dodnes verí, že rozprávky sa dejú i v bežnom živote.

"A v tejto viere nie som sama. Sú so mnou všetky deti. V detstve ma okúzlil kráľ Miroslav z Pyšnej princeznej. Túto rozprávku som v tom čase videla dvadsaťkrát. Zaujala ma svojou ľudskosťou, citlivosťou a nádejou. Jasne rozlíšila dobro a zlo. Na celom príbehu je najpozoruhodnejšie, že ten, kto chce vládnuť ľudu, mu musí rozumieť a milovať ho."

Na otázku, aké kúzlo by chcela ovládať, ak by to bolo v jej moci, odpovedá jednoznačne: "Chcela by som uzdravovať ľudí a dávať im nádej."

Recept na to, ako žiť, aby bol jej život ako z rozprávky, ešte stále hľadá.

"Určite však vedie cez láskavosť, skromnosť a tiež ohľaduplnosť a slušnosť. Áno, tieto staromódne pojmy, na ktoré sa zabúda, pretože sú nenápadné, nejagajú sa tak a nie sú prvoplánové," dodala herečka, ktorá okrem pôsobenia v Divadle Semafor píše rozprávkové knižky.

Je držiteľkou ceny za mimoriadny prínos v tvorbe pre deti.