Nie je to, žiaľ, žiadne prekvapenie, že v spoločnosti 89 európskych politikov, ktorí dostali zákaz vstupu do Ruska, Slovensko nemá zastúpenie. Ani noha.
S výnimkou Františka Šebeja, ktorý je pod rozlišovaciu schopnosť FSB a azda Andreja Kisku, ktorý ako prezident má, pochopiteľne, „imunitu", niet na SR politika, ktorý by nefrázovito, bez zmäkčujúcich formulácií a priamočiaro pomenúval anexiu Krymu a agresiu na východnej Ukrajine.
Putinov zoznam bez slovenskej účasti je medzinárodná hanba a ďalší z dôkazov o bezpečnostnom a geopolitickom bezvedomí, v akom politické tzv. elity štátu pospinkávajú.
Ten posledný, kto si česť byť na zozname zaslúži - Robert Fico - okno príležitosti opäť využil na zloženie holdu Putinovi.
Druhá návšteva Moskvy slovenského premiéra v krátkom časovom slede (bol tam 9. mája) a v situácii, keď okrem Grékov, Orbána a Zemana celá Európa zmrazila styky, je sprostá provokácia a napľutie do tváre tej EÚ, ktorej štrukturálne a kohézne fondy ho živia ako politika, držia pokope celý Smer i jeho zadný podnikateľský dvor.
Aj keby bol realitou ekonomický obsah cesty - akože nie je - i tak sú dvojstranné rokovania či ministrov, či samotného premiéra popretie samotného zmyslu sankcií, ktoré aj Slovensko odhlasovalo.
Za okolností, keď nikto do Moskvy rokovať nechodí (Merkelová bola „deň po" položiť vence), je Ficovo randenie s Putinom nielen nôž do chrbta spoločnej politiky EÚ a zrada a oslabenie Ukrajiny, ale nad to všetko ešte silná symbolická podpora ruského vládcu na jeho domácej pôde.
Ficova držka v ruských štátnych televíziách je posolstvo, že Európa je rozdelená a že politiku ich báťušku Putina nie každý odmieta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
