Kopec známych mi píše zo Švajčiarska, Anglicka, Holandska, že život tam nie je bohviečo, ale stále lepšie ako sa vrátiť a živoriť v Michalovciach, Sobranciach či Trebišove.
Nechápem, čo je to za módny trend, zbaliť si život do „fejkovej“ tašky a halucinovať o odchode zo Slovenska. Vymýšľajúca to ,,Slovač“. Veď začiatkom roka prišla neuveriteľná správa, ktorá otriasla celým Slovenskom.
Neverím, výška minimálnej mzdy sa zvýšila takmer o 30 eur. Zaslúžená odmena, ktorá je výsmechom priamo do tváre slušným, poctivo pracujúcim ľuďom, ktorí denne osem hodín riadne pracujú.
Cestujú do svojho vysnívaného zamestnania tam a späť, primerane živia a šatia svoju rodinu a vďaka vláde a ich doslovnej almužne nepadnú do sociálnej biedy.
Platy čašníčky, kuchára, šičky, strážnika, rozvedeného, ženatého, slobodného sa pomaly blížia k chudobe. K chudobe, ktorú všetci vidíme.
Smutné je, že Slováci radšej sklonia hlavy a dovolia zo seba robiť obyčajných pracovných otrokov. Preto, aj keď dostanú na výplatu 60 eur, len si povzdychnú a budú sa radovať, že majú aspoň nejakú tú nevysnívanú prácu.
A tak si národ naučil podnikateľov, naučil si tak aj vládu a preto doslovne orú na nás.
Summa summarum, budem sa aj naďalej tešiť súdržnému Slovensku, pripočítam straváče, príplatky za štátne sviatky, PN-ku, dovolenku a pochopím, že aktuálne najnižšiu minimálnu mzdu majú Bulhari a Rumuni, ja nikam nejdem.
A ak chcete odísť, “See you later“. Varovala som vás.
Autor: Jana Hrabčáková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
