Živiť sa rozosmievaním iných ľudí je náročná profesia. Karel Šíp si ju zvolil pred štyridsiatimi rokmi. Odvtedy sa objavuje na televíznej obrazovke, žne slávu a zbiera ceny v diváckych aj odborných anketách. V pondelok tento kráľ českých talkshow oslávi sedemdesiat rokov. Okrem oslavy s rodinou a priateľmi ich strávi v práci, pretože sa mu ani po rokoch neprejedla.
Zmysel pre humor dostal do vienka. Zdedil ho po otcovi, operetnom hercovi.
„V divadle som strávil detstvo. V podstate som poznal len dva svety: školu a divadlo. Aj futbal som hral na dvore s deťmi hercov,“ hovorí Karel Šíp.
Práve to ho natrvalo poznačilo, našťastie v tom najpozitívnejšom zmysle. Vďaka otcovi poznal operetnú klasiku od prvej noty až po poslednú.
„Najprv som sedával v portáli ako divák, ale v mnohých predstaveniach pobehovali detskí komparzisti, tak začlenili aj mňa.“
V momente, keď režiséri prišli na to, že malý Karel je schopný bez hanby na javisku prehovoriť, odštartovala jeho herecká kariéra.
„Bol som samou dôležitosťou nafúknutý ako páv.“
Roztržitý Blíženec
Tam sa však aj skončila, keďže na strednú školu Karel odišiel do iného mesta. V novom prostredí sa však objavil nový talent – hudobný.
„Mám sklony k umeleckým disciplínam, pretože som sa narodil v znamení Blížencov. Tí sú tiež roztržití, nevydržia dlho pri jednej činnosti a potrebujú vždy dva varianty, medzi ktorými oscilujú. Či je to dobre alebo zle, som sa nedočítal,“ smeje sa zabávač.
Práve hudobnou skratkou sa dopracoval k moderátorskému chlebíčku, ktorý mu zachutil už ako mladému mužovi.
Splnený sen
„V roku 1963 som ako absolvent filmovej školy dostal umiestnenku do Československej televízie. Pracoval som ako asistent produkcie. K moderovaniu som sa dostal úplnou náhodou. Robili dokument o kapele, v ktorej som hral a mal som ho moderovať. Asi sa to tam niekomu zapáčilo, a tak ma poprosili ešte raz, dvakrát, trikrát a dostal som reláciu Hitšaráda.“
Na spoluprácu si prizval Jardu Uhlířa, keďže sa mu dialóg zdal zmysluplnejší:
„Vždy som ctil komické dvojice. Keď som začal s Jardom pracovať, splnil sa mi sen. Bol tu však určitý rozdiel. Jarda bol čistokrvný muzikant, ktorý nemal ambície byť autorom písaného alebo hovoreného slova. Dialógy som písal ja a on sa ich iba učil. Chvíľu to fungovalo, ale potom sa Jarda vzoprel a ja som to musel akceptovať, že chce sedieť za klavírom a skladať hudbu.“
Hudobná kariéra
Hudobná kariéra bola sprvoti predurčená aj Šípovi. Dnes už so smiechom konštatuje, že ho o ňu pripravil Jiří Schelinger. Po tom, čo sa s kamarátmi rozhodol odísť z kaviarenskej kapely a založil skupinu Faraon, prišiel do kapely práve Schelinger.
„Mne bolo hneď jasné, že je to veľký talent. Ako kapelník som s ním mal veľké plány, ale bolo to naivné. Zavolal mu Ringo Čech a on odišiel.“
Aj keď sa hudobníci snažili hviezdu v kapele nahradiť, už to nešlo.
„Stále to nebolo ono, a tak som to po nejakom čase zavesil na klinec.“
Dnes si občas zabrnká na basgitare a niekedy zloží nejaký text piesne. Na konte ich má stovky.
„Píšem už len sporadicky, keď ma niekto osloví, čo býva hlavne Karel Gott. Beriem to dnes ako zábavu, niečo ako lúštenie krížoviek.“
Humor v tvári
Po Hitšaráde nasledovala Šaráda, neskôr Horoskopičiny, z ktorých vznikla Všechnopárty. Tá sa vysiela dodnes.
„Výber hostí ovplyvňujem aj ja, menej sympatického človeka poznám už na diaľku, takých nepozývam,“ vysvetľuje Šíp, ktorý má na výber hostí ešte jeden špeciálny kľúč.
Sleduje, či majú vrásky okolo očí, pretože tie vznikajú najmä zo smiechu.
„Dokonca už dokážem odhadnúť u cudzích ľudí, či majú zmysel pre humor. Stačí si všímať výraz v tvári. Ale verím, že smiech je nákazlivý, preto je zásadné s kým trávite čas,“ mieni Šíp.
Na balenie báb mal scenáre
Práve na hudbu a humor balil už od mladosti dievčatá.
„Inú metódu som ani používať nemohol, ak to nevyšlo cez humor, tak to proste nevyšlo vôbec. Snažil som sa, ale bol som veľmi hanblivý, nedokázal som dievča osloviť na ulici alebo v električke.“
Zato vyrážal s kamarátmi do kaviarní, kde vymýšľal scenáre stretnutí.
„Občas boli dosť komplikované, ale vtipné, aby som ich zaujal.“
Rovnako fungovalo hranie na gitare a piesne, ktoré si Karel Šíp nemal problém napísať.
„To na dievčatá platilo, dalo sa z toho skrátka ťažiť.“
Veselým spoločníkom sa snažil byť aj pri zoznamovaní sa s mamami svojich dvoch synov.
„S Marcelou sme si zostali - obaja sme boli slobodní, ja som mal už viac ako tridsať,“ komentuje svoje spolužitie s Marcelou Holanovou.
Synom neradí
Práve so speváčkou Holanovou má syna Karla, ktorý je dnes už dospelý. S druhou manželkou Ivou vychováva dvanásťročného Honzíka.
„Mám pocit, že u prvorodeného prefrčali tie detské roky, ani neviem ako. Veľa som jazdil po vystúpeniach, bol som preč z domu a zrazu je chlapec veľký. Teraz chodievam na viac dní z domu len výnimočne a otcovstvo si užívam. Baví ma sledovať ako Honza rastie, ako sa vyvíjajú jeho myšlienkové pochody.“
Otcom na druhý pokus sa stal až dlho po päťdesiatke, ani to však nezmenilo jeho pohľad na výchovu.
„Žiadne zásadné rady do života som im nedával. Je dobré občas niečo povedať a oni už nad tým porozmýšľajú. Dieťa má svoju osobnosť a rodič by mal iba sledovať aká je a dať jej voľný priechod.“
Vek nerieši
Bulvárne plátky si často zgustnú na tridsaťročnom vekovom rozdiele medzi ním a manželkou. Dokonca sa neštítili polemizovať nad tým, či je rozumné mať v takom veku dieťa.
„Keď som sa rozhodol pre vzťah s o tridsať rokov mladšou partnerkou, ktorá je bezdetná, nemohol som jej len preto, že som starší a mám rád svoje pohodlie, dieťa odoprieť,“ mieni Šíp, ktorý je dnes veľmi rád, že má Honzíka a svoj vek vôbec nerieši.
„Keby človek stále takto uvažoval, nestalo by sa v jeho živote nič. V takej chvíli vstupuje do hry chémia, ktorá je nezávislá na rozumových pochodoch.“
Bez ľudí by nebol
Z Karla je dnes finančný poradca, ktorý mal snahu vyštudovať právo. Zabávač priznáva, že z neho túžil mať niečo iné.
„Nútil som ho do hudby a skoro som mu tým zničil detstvo. Jednoducho sa pre ňu nenarodil a ja som to dlho nechcel brať na vedomie. Honzík hrá na gitare a klavíri, či pri tom zostane, netuším, ale už ho nútiť nebudem,“ nahlas uvažuje Šíp.
Či sa aspoň mladší vyberie v otcových šľapajach je ešte skoro určiť. Karel Šíp si však uvedomuje, že by to ľahké nemal.
„Zabávač je profesia ako každá iná, niekomu to ide lepšie, niekomu zas horšie.“
Karlovi Šípovi to stále ide výborne, bez publika by však bol nesvoj. „Keby sa z hľadiska neozýval smiech, bol by som stratený, nemalo by to zmysel. Smiech je môj životabudič. Nedokážem pochopiť, ako niekto môže robiť takýto formát bez divákov a smiech je len domixovaný. Ja by som to nemohol.“
Šťastný
Karel Šíp pôsobí ako večný optimista, on však hovorí, že medzi optimistom a človekom, ktorý sa rád smeje, je veľmi tenká hranica. Pripúšťa, že istá životná pohoda prišla s vekom.
„Prešiel som si toho v živote už dosť, veľa slepých uličiek som sám zaslepil a viem, kde je moje miesto. Nahnevá ma už naozaj máločo, som spokojný, že mám fungujúcu rodinu, ženu, dvoch fantastických synov, aj keď s veľkým vekovým rozdielom. Keď tieto základné danosti fungujú, som šťastný,“ spokojne konštatuje.
Aby boli radostné chvíle dokonané, zahrá si tenis, futbal alebo mariáš s kamarátmi.
„Beriem si len toľko práce, koľko sám unesiem. Neprepínam sa. Proste typický Blíženec.“
Autor: Spracovala Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
