Niektorí muži pôsobia, že sa na rodičovstvo nehodia. Sú príliš pohrúžení do svojej práce, ktorú vykonávajú s absolútnou vášňou a majú radi svoje pohodlie. Mnohí si to mysleli aj o najväčšom slovenskom knihomoľovi Dadovi Nagyovi. Všetkým vytrel kocúra, keď sa krátko po štyridsiatke stal otcom Ondreja. „Uvedomoval som si, že vstup dieťaťa do nášho života bude znamenať koniec môjho pokoja.”
Veľký sympaťák mal predurčenú rolu bohéma s knihou v ruke, ktorý nie je do ničoho tlačený a deň si spraví práve taký, ako chce. S príchodom manželky Andrejky do jeho života však žil v permanentnej hrozbe, že by mohlo byť lenivým dňom koniec. Prišlo to krátko po štyridsiatke:
„Bol som práve na literárnom festivale v Prešove a manželka mi zavolala, že ma doma čaká darček. Tešil som sa na niečo pekné, materiálne,” smeje sa dnes Dado.
„Mali sme s Andrejkou takú peknú tradíciu, že mi kreslievala komiksy a v nich odovzdávala rozličné odkazy. Vystupoval som v nich väčšinou ako hrdinská postava. Preto sa aj správa o našom prírastku do rodiny dostala ku mne na jednom takom komiksovom stripe.”
Zrelý otec
Vo výsledku sa potešil a zhodnotil to ako dobrú správu, ale nad svojím budúcim životom sa zamyslel okamžite.
„Uvedomoval som si, že vstup dieťaťa do nášho života bude znamenať koniec môjho pokoja. Vždy som si hovoril, že na dieťa ešte nie som zrelý, a asi je dobré, že to prišlo až po štyridsiatke. Nakoniec, môj otec ma mal až v päťdesiatke, takže ide tak trochu aj o rodinnú tradíciu,” vysvetľuje v rozhovore pre portál mamama.sk.
K otcovstvu sa postavil čelom, manželku sprevádzal na všetky vyšetrenia a čarovné okamihy zvečňoval pre budúce generácie.
„Všetko je podrobne zdokumentované a máme aj videozáznam, kde nám Oliver na svojom prvom mediálnom vystúpení priamo z matkinho brucha vyplazuje jazyk.”
Láska ku knihám
Dnes dvojročný špunt je nedeľniatko a hrdý tato bol aj pri pôrode. Síce ho museli vybuntošiť o piatej ráno z postele, ale stihol ho.
„Človek už má z filmov o pôrode určitú predstavu, takže z tohto pohľadu sa pre mňa dialo približne to, čo som aj očakával. Predstavoval som si dokonca, že na mňa bude žena kričať a nadávať mi… a ona sa iba mračila,” komentuje krušné chvíle.
Oliver sa na ocina podobal už v pôrodnici a pomaličky preberá aj jeho zvyky. Ako inak, zamiloval sa od kníh.
„Umývame si spolu zuby, potom si ideme spolu pozrieť knižku a väčšinou aj spolu zaspíme. Teda – väčšinou ja skôr ako on,” hovorí Dado. „S poslednými stránkami ja už zatváram oči, on mi ich ešte rúčkou roztvára a hovorí: Tato, nespi! Potom však pochopí, že toho už zo mňa veľa nevyžmýka a zaspí aj on.”
Pekné si treba užívať
Dado sa nádeja, že ho okrem kníh priučí aj kuchárskemu remeslu.
“Dúfam, že aspoň variť ho naučím, lebo neviem, čo iné,” hodnotí sa zbytočne sebakriticky.
Aj keď mal spočiatku z novej životnej úlohy obavy, vynahradili to všetky pekné veci, ktoré so synom zažíva.
„Andrejka mi hovorí, nech si pekné okamihy synovho detstva vychutnávam, pretože celé to uletí a ani sa nenazdáme a bude chriakať z električky.”
Či z neho vyrastie profesionálny knihomoľ, je ešte skoro tipovať, ale mama Andrejka by z drobca chcela mať lekára: „Asi cíti, že by bolo dobré mať niekoho, kto sa o nás postará.”
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
