Vždy mi je takpovediac „mäkko pri srdci“ , keď stretnem na ulici vyzretý manželský pár. Starší pán, ktorý s láskou zapína svojej drahej krpce na nohách a popod nos si hundre, že ho bolia kríže.
Alebo babička, ktorá s „bakuľkou“ naháňa „deduľa“, a kričí, že ak si z nej neprestane uťahovať, dostane ňou po hlave.
Spomeniem si na mojich starých rodičov. Hádali sa pri kartách. Stará mama vyčítala dedovi, že vraj ju neustále „šudí.“
Skrýval jej karty pod stôl a ona bola z toho na nervy. Bolo to humorné, krik z ich domu bolo vtedy počuť na kilometre.
Na vyzretých pároch, ako som ich pomenovala, je famózne to, že aj keď prišli zlé časy, veru, oni doslova žili šťastne, až kým, žiaľ, nepomreli.
V okresoch na Spiši rozvedú asi každé štvrté manželstvoČítajte
Dnes je manželstvo akési krehkejšie. Občas stačia aj menšie krízy a ľudia si povedia dosť. Namiesto toho, aby kráčali spolu, sa v ťažkých okamihoch odlúčia. Aj oni si liezli na nervy, aj oni mali nezhody, aj oni urobili veľa chýb.
To, čo ich spájalo, bol však tuhý korienok. Vydržať, kým zlé prehrmí, zaťať zuby, občas ohluchnúť a odpúšťať.
V starobe sa k tomu pridá aj strata pamäti a život so svojím vyvoleným/vyvolenou po boku je hneď ružovejší.
Recept na šťastné manželstvo neexistuje. Inžinieri z Ruska nám však nevedomky zanechali staré heslo „Vyderžaj pijaňer“, ktorého sa pri manželstve je fajn držať. Pre istotu.
Aby sa novodobé rozprávky, ktoré našim deťom čítame, o chvíľu nekončili...
A žili šťastne, až kým sa nerozviedli...
Psychologička: Manželstvo je závažná vec. Ako vyriešiť krízu?Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
