Náš verný čitateľ nám včera poslal fotku, na ktorej mu pózuje niekoľko sto kilogramov vážiaca ozruta.
Je všeobecne známe, že v košickom jazere žijú všelijaké živočíchy. Počnúc rôznymi druhmi mlokov a žiab, ktoré osídlili ľuďmi menej navštevované miesta, až po ryby, ktoré sa usilovne snažia vyloviť rybári.
Pred dvoma týždňami sme informovali aj o korytančkách písmenkových žltolícich, ktoré sa bežne vyhrievajú na kameňoch.
Do tejto lokality sa dostali najpravdepodobnejšie tak, že ich vypustili domáci chovatelia. Buď ich prestalo baviť sa o ne starať, alebo im jednoducho nestačila veľkosť akvária. Najjednoduchšie teda bolo priniesť ich k jazeru a dať "slobodu".
Kto si z letných návštevníkov rekreačného areálu povedal, že on sa kvôli pár neveľkým korytnačkám v jazere kúpať neprestane, mal by vedieť, že to nie sú jediné netradičné obyvateľky vodnej plochy.
Včera nás v redakcii navštívil stály čitateľ Peter a ukázal nám fotky, ktoré to potvrdzujú.
"Bol som včera ráno venčiť psa, ako obvykle, popri košickom jazere," začal Peter svoje rozprávanie.
"Bak, teda môj trojročný foxteriér, sa na to veľmi tešil. Má totiž vo zvyku vbiehať do vody a plašiť drobné rybky. Inak to nebolo ani včera. Veselo šantil pri brehu i vo vode a on ani ja sme netušili, že je to naposledy..."
Peter tvrdil, že Bak odrazu zastrihal ušami a zarazil sa, akoby niečo neobvyklé počul. Potom sa rozbehol a štekajúc sa vnoril do vysokého a hustého rákosia. Ešte niekoľkokrát zabrechal, potom sa rákosie rozhýbalo a nastalo ticho.
"Volal som na neho, no neprichádzal ani sa neozýval," pokračuje Peter. "Tak som ešte chvíľu počkal a keď sa stále neozýval, šiel som do toho rákosia za ním. Hoci som nič nenašiel a všetko nasvedčovalo tomu, že sa asi utopil alebo čo, stál som tam ešte asi polhodinu. Keď som sa už chystal odísť, zrazu sa rákosie rozhrnulo a ja som rozoznal niečo ako hlavu. No nie Bakyho, ale iného živočícha..."
Peter cúvol na breh a vtedy ho to zviera nasledovalo. Len čo z rákosia vyliezlo a Peter rozoznal pancier, došlo mu, že je to obrovská korytnačka. Tvrdí, že musela vážiť vyše 300 kg. Keď vyšla až na breh, rýchlo ju odfotil a utekal preč aby neprehltla i jeho.
"Môže ísť o karetu obrovskú, asi tak 200-ročnú," povedal nám Milan Turtles, vedúci oddelenia korytnačiek zoo v Kavečanoch, keď sme mu ukázali Petrom urobenú fotografiu.
"Druhu i veku nasvedčuje tvar hlavy i veľkosť panciera. Nechápem však, ako a prečo prehltla psa. Musela byť buď veľmi vyhladovaná, alebo vystrašená. V strese sa totiž zvyknú niektoré korytnačky meniť z bylinožravých na mäsožravé."
Ako sa kareta do košického jazera dostala, Turtles vysvetliť nevedel.
Zavolal však na miestny úrad na Jazere, aby okolo vodnej plochy rozmiestnili výstražné tabule. Venčenie psov či prípadné kúpanie sa v jazere bude až do odchytu korytnačky zakázané.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
