Šárka Vaculíková je však v „civile" taká plachá, že by ste sa jej báli opýtať na cestu, aby sa nerozplakala. S introvertnosťou bojoval aj jej strýko Lukáš Vaculík, ale rovnako ako on aj Šárka žije na javisku iný život. „Divadlo mi dalo priestor, kde sa môžem prejaviť, pretože sa normálne hanbím."
Herectvo dostala do vienka, aj keď trošku komplikovane. Rodičia sú síce inžinieri, no obaja aktívne pôsobili v divadle Sklep.
Mamka spievala, otec skladal piesne a malá Šárka sa v tom všetkom motala: „Vždy som si predstavovala, že budem herečka, bol to môj sen. Rada som tancovala, spievala. Mamka ma v desiatich prihlásila na dramatický krúžok a ja som už po prvej hodine vedela, že to chcem robiť celý život."
Paradoxne, tam bola najtichšie dieťa, ktoré by ste si sotva všimli. „Nebola som sa schopná zaradiť, ale keď sme začali hrať, dovolila som si viac, mala som pocit, že sme kamaráti."
Túži byť idolom
O túžbe prihlásiť sa na konzervatórium vedela len jej mamka, netušil o tom ani strýko Lukáš Vaculík, ktorý jej mohol dať cenné rady. „Nikomu som to nepovedala, lebo som sa bála, že ma budú všetci odrádzať."
Nakoniec všetko dobre dopadlo, aj bez rád, ktoré mladá herečka nedostáva doteraz.
„Keď sa stretneme, strýko rozpráva skôr o svojej práci, takže poznám jeho názory, ale že by mi radil, na čo si mám dať pozor, čo robím zle, tak to nie. Páčilo by sa mi byť idolom, ako je on. Keď som bola malá a ľudia po ňom pokukovali a usmievali sa, myslela som naivne, že sa pozerajú na mňa," zverila sa v rozhovore pre portál novinky.cz.
Pubertu zmeškala
Šárka mala doteraz prevažne seriálové úlohy, zahrala si rozmaznanú Adrianu v Ulici či Elišku v Prvom kroku.
Vďaka postavám si môže vyskúšať, aké je to byť namyslená či rebelantka, čo sa spíja večer čo večer.
„Ja som zaspala pubertu. V čase, keď ostatní hýrili a užívali si, že sa odpútavajú od rodičov, som tú potrebu necítila a bola som veľmi rozumná. Nepila som, nosila som si vlastnú desiatu. Vynahradila som si to až na DAMU."
Čo v jej prípade znamená, že za hodinu vypila štyri poldecáky a zvyšok večera strávila na záchode. „Časom som pochopila, že mi stačí jedna dvojka. Okolo desiatej začnem byť aj tak unavená a chcem ísť spať."
Do svadby sa nehrnie
Našťastie má tolerantného priateľa, ktorý má zmysel pre životný štýl 40+. Šárka s ním tvorí pár už štyri roky. Aj keď je to pekné číslo, ešte stále má pocit, že je na svadbu priskoro.
„Svadbou sa niečo mení, je to hranica, kde sa zvýrazňujú trecie plochy. Nedokážem si predstaviť, že predtým mali ľudia všetko naraz. Svadbu, sex aj spoločné bývanie. To musel byť strašný masaker."
Aj keď ako malá slečna nikdy nesnívala o svadobnom dni, bielom závoji a družičkách, už názor zmenila.
„Určite ju chcem. Aby vzťah vydržal a prešiel správnym oblúkom, mali by tí dvaja zažiť eufóriu, keď sú blázniví a chcú sa vziať. A nemyslia na to, čo bude za päť rokov, jednoducho chcú byť svoji. Bez toho vzťah príde o krásnu fázu," mieni herečka.
Autor: Pripravila: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
