Svojimi modelmi si podmanila Stredný východ. Má za sebou autorskú šou v jednom z najexkluzívnejších hotelov na svete Emirates Palace v Abu Dhabi, okúzlila v Dubaji i Bejrúte. Ovládla titulky módnych časopisov a svetové móla. Ako prvá československá návrhárka sa vlani odprezentovala na couture Fashion Weeku v New Yorku. Napriek všetkému však Jitka Klett nedá dopustiť na Slovensko a Košice a tvrdí, že Slovenky doslova potrebuje k životu pre ich spontánnosť a ochotu experimentovať.
Nedá sa neopýtať sa - návrhárka vašich kvalít s úspechmi po celom svete nepotrebuje prevádzkovať salón v Košiciach. Vy v týchto dňoch ten svoj otvárate v nových väčších priestoroch na Mlynskej ulici. Prečo to vlastne robíte? Načo míňať energiu, keď to z hľadiska biznisu logicky nemôže mať želaný efekt?
- Salón v Košiciach mám už 21 rokov a aktuálne sa sťahujeme, aby sme klientkam poskytli ešte väčší komfort a rozšírené služby. Už jedenásť rokov však žijem trvalo v Prahe, kde mám druhý salón, ktorý funguje súbežne. Pôsobiť v Košiciach je pre mňa veľmi dôležité, pretože k nim mám veľmi silnú citovú väzbu. Mám tu moju úžasnú rodinu a fantastický pracovný tím, ktorý sme dlho budovali. Neodlučiteľnou skutočnosťou je to, že Slovenky doslova potrebujem k životu. Nielen ako priateľky, ale i pracovne. Sú omnoho spontánnejšie, chcú do seba investovať v každom veku a neboja sa experimentov. Sú viac fashion a pre mňa tu vzniká oveľa kreatívnejší priestor na prácu. Košice sú pre mňa také mňam. Stále rozprávam slovensky, cítim sa byť Slovenkou a temperament, ktorý mám v sebe, si pestujem, upevňujem a vyhľadávam ho v ženách.
Práca módneho návrhára pôsobí pre laika úplne ideálne a často veľmi skreslene. Človek už nevidí, že musíte byť aj obchodníčka, manažérka, psychologička, taktik... Čo pre vás bolo a je najnáročnejšie a v čom ste sa najviac našli?
- Je veľký rozdiel, keď sa bavíme o česko-slovenských možnostiach a o medzinárodných. V našich reáliách je to naozaj tak. Pochádzame z malej krajiny, s nie veľkým trhom, a tým pádom aj po dlhej dobe kariéry módneho tvorcu si veľmi nemôžete dovoliť manažéra na PR, na marketing... Prechádzate teda v kariére určitými časovými obdobiami a v každom štádiu musíte najviac vyťažiť práve z toho, v čom sa cítite byť silná. Ani neviem, či sa v našich končinách dá dopracovať k tomu, aby sa koncept módnej značky dal porovnať s módnou značkou v zahraničí. Ak je však návrhár dobrý, vytrvalý a má ambície, musí si jednoznačne pracovný tím rozšíriť, lebo inak má obmedzené fyzické možnosti, ktoré budú skôr či neskôr limitovať expanziu jeho firmy.
Napriek tomu, že máte ako fashion dizajnér obrovskú obrazotvornosť a fantáziu, nemôžete si teda logicky len tak lietať v oblakoch, ale musíte byť aj praktická žena. Je to tak?
- Veru áno, napríklad aj v tvorbe. Hoci však rada pracujem s prírodnými materiálmi, ktoré sú trošku menej praktické. Akonáhle ale cítim z klientky, že potrebuje veľkú praktickosť, tak sa jej snažím prispôsobiť a pripraviť správne strihové riešenie, aby som to vyvážila. V mojich salónoch naozaj nenájdete modely, ktoré sa nedajú nosiť a ktoré pre klientku nie sú ako druhá koža. Nielen ja musím mať pocit, že som spokojná so svojou prácou, ale musím vycítiť, že aj klientka by si model najradšej na seba obliekla už v salóne a odišla v ňom. V bežnom živote by som o sebe tiež povedala, že som praktická, hoci môj manžel niekedy použije výraz, že som ako z inej planéty. To však asi hovoria všetci partneri, ktorí majú polovičku z umeleckej sféry. A celkom sa mi to páči, lebo ono je to asi fajn, keď je dizajnér trošku akoby z iného sveta a ostávam tak akousi múzou. (Úsmev.)
Vaše modely poznajú v Spojených arabských emirátoch, Libanone, New Yorku i v Číne. Čo sa týka vášho vnútorného pocitu, kde sa so svojou tvorbou najviac hodíte?
- Ono je to aj o tom, že niektoré kolekcie skrátka prispôsobíte krajine, v ktorej sa snažíte práve presadiť. Záleží tiež od toho, či hovoríme o kolekciách na bežné nosenie - teda Ready-to-wear, kde je momentálne populárny mix kultúr. Napríklad Číňania teraz celkom vyhľadávajú v móde európske prvky, Arabi podobne. Akoby dominovala túžba po niečom novom a nepoznanom. A čo sa týka európskych žien, tie práve majú záujem o štipku orientálnosti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
