Len málo mužov v rockovej hudbe má taký veľký vplyv aj mimo sfér hudby ako Bono Vox (55).
Tento charizmatický muž a priateľ najmocnejších politikov sveta je ekológ, občiansky, mierový a protivojnový aktivista, bojovník za práva chudobných a utláčaných, ale tiež je aj zdatný obchodník, ktorý svoju skupinu premenil rokmi na nezastaviteľný kolotoč zarábajúci miliardy.
Často vídame vaše fotografie s prominentnými politikmi, duchovnými vodcami, obchodníkmi. Je niekto, s kým je ťažké sa stretnúť?
- Problém bol dohovoriť si schôdzku s japonským premiérom, pretože ich vláda je veľmi formálna. Ale veľmi pomáha spojenie s Billom Gatesom. A tiež skutočnosť, že ak mi otvoria dvere, tak viem, o čom hovorím. A náš tím oplýva nekonvenčnými nápadmi týkajúcimi sa rozvoja. Ľudia po schôdzke obvykle hovoria: ´Sme radi, že sme to zobrali.´ Ale aj keď existujú ľudia, ku ktorým nie je ľahké sa dostať, musím povedať, že kedysi to bolo ešte horšie.
Kvôli humanitným akciám a organizáciám často rokujete aj s ľuďmi, ako sú práve Bill Gates a Warren Buffet. Aké to je, stretávať sa s takými ľuďmi?
- Nie som nijako silno veriaci, ale vždy ma ohromí to, že niektorí ľudia oplývajú tým najvznešenejším duchom, s ktorým som sa kedy stretol. Keď myslíte na Gatesa alebo Buffeta, ktorí spojili svoj majetok, aby naozaj pomohli tým najchudobnejším, je to ohromujúca vec. Myslím si, že sa rozhodli dať celkovo 60 miliárd dolárov. Billovi Gatesovi nestačilo zmeniť svet raz, on to urobil dva razy. A je to také ďalekosiahle, že to mieri ďaleko za obyčajnú filantropiu. Na Gatesovi je najgeniálnejšie to, že používa svoj obchodný intelekt a tú svoju tvrdohlavosť na riešenie najväčších svetových zdravotníckych problémov.
Označujú vás za obrovského filantropa. Napriek tomu je známa historka, že ste si nechali poslať lietadlo po svoj obľúbený klobúk...
- Iste, byť celebritou je smiešne, ale je to tiež niečo ako mena a človek sa ju musí naučiť utrácať rozumne, aby z nej vyťažil. Aspoň to som sa naučil.
Čo vás najviac štve na súčasnej generácii?
- Sme prvá generácia, ktorá sa môže extrémnej a hlúpej chudobe pozrieť priamo do tváre. Máme peniaze, máme lieky, máme vedu... Ale máme dosť vôle na to, aby sme z chudoby naozaj urobili minulosť?
Asi málokto sa môže pochváliť tým, že nasadil pápežovi okuliare, vy ste tak spravili pri stretnutí s Jánom Pavlon II.
- Na výmenu za ruženec som mu daroval svoje slnečné okuliare. Pápež si ich následne nasadil. Zdá sa však, že pápežovi spolupracovníci nemali rovnaký zmysel pre humor ako on.
Aký máte vzťah k vlastným piesňam?
- Počúvam, ako množstvo skladateľov hovorí o svojich pesničkách ako o svojich deťoch, o ktoré sa treba starať. Nezmysel. Sú rodičia, ktorí vám povedia, čo treba robiť. Povedia vám, čo si máte obliecť, ako sa máte správať, keď ich spievate, ako má vyzerať video. Ak im načúvate, povedú vás. A ak sa všetko podarí, dokonca zaplatia váš dôchodok.
Je vo vás ešte chuť počúvať ich?
- Snažím se vyhýbať počúvaniu vlastného hlasu. Keď počujem naše piesne v rádiu, mám chuť to vypnúť. Nie preto, že by sa mi nepáčili, alebo že by som im neveril. Štve ma môj hlas. Vždy si hovorím, že som to mohol dať lepšie. Som tak trochu macho, írsky chlapec, hlavne v skladbách z 80. rokov, ale myslím si, že zniem ako dievča.
Čo by bolo pre vás ľahšie, skončiť s U2 alebo s vašou mierovou propagandou?
- Nemôžem žiť bez hudby. Nemyslím si, že dokážem fyzicky žiť bez hudby, pretože to je vec, ktorá mi umožňuje cítiť sa normálne. To je, akoby ste sa opýtali psychicky narušenej osoby, či dokáže žiť bez lítia. Ale existujú tiež ľudia, ktorých životy závisia od ľudí, ako som ja. No a ja som zase človek, ktorý musí nabrať veľa odvahy a sily na to, aby niečo zmenil.
Ako reagujete na kritiku, že vaša skupina je príliš komerčná a nechala sa kúpiť?
- Ak vtlačíte svoj život do vašich piesní, chcete, aby ich ľudia počuli. Je to túžba komunikovať. Hlboká túžba komunikovať prebúdza skladanie piesní. Miloval som, keď Kurt Cobain ľuďom rozprával, že sme popová kapela.
U2 vznikla v roku 1976 a najprv fungovala pod viacerými menami. Vy vlastne už tri desaťročia vypredávate štadióny. Nie je ťažké udržať pôvodnú zostavu skupiny?
- Nebolo to vždy jednoduché. Čím sme starší, tým je to ťažšie. Po uznaní sme však túžili vždy. Nikdy sme nechceli byť garážová skupina. Chceli sme sa dostať z garáže tak rýchlo, ako sa len dá.
Stále fajčíte?
- Je to ľahké... Nechám to na zakaždým na niekoľko mesiacov, je to taký ten klasický scenár. Ale fajčím, len keď pijem a ako iste viete, ja veľa nepijem. (smiech)
Ako by ste sa charakterizovali?
- Rád si píšem texty, som člen kapely, v ktorej sa fajčí, pije víno a číta Biblia. Rád sa predvádzam, maľujem obrazy vecí, ktoré nemožno vidieť. Manžel, otec, priateľ chudobných a občas bohatých. Aktivista, hráč šachu, rocková hviezda na polovičný úväzok, operný spevák v tej najhlasnejšej ľudovej kapele na svete.
Snívali ste niekedy o tom, že utečiete pred všetkou slávou, ďaleko od šoubiznisu?
- Keď robíte niečo veľmi dlho, napokon musíte bojovať proti vlastnej lenivosti. Najradšej by sme spolu s kamarátmi z kapely odišli na rybaciu farmu niekam do Walesu alebo do Kene a žili na pláži. Myslím si, že si to zaslúžime, je to pre nás veľké pokušenie.
S manželkou Ali ste svoji už viac ako 30 rokov, čo je na prostredie šoubiznisu neuveriteľné číslo. Ste katolík, ale podporujete pritom homosexuálov a nie ste zásadne proti interrupciám. Trochu sa tie názory vylučujú...
- Moja základný názor na sexualitu je, že láska je najdôležitejšia vec. O tom je láska. Ak sa ľudia navzájom milujú, je to pre mňa v poriadku. Nech sú to homosexuáli alebo heterosexuáli.
Raz ste niekde povedali, že pre vaše náročné povinnosti a aktivity mimo kapely končíte svoj pracovný deň až po polnoci. O koľkej ráno zvyčajne vstávate?
- Vstávam o šiestej. Ale ak pracujem, som ranné vtáča. Ak som večer predtým bol niekde vonku, idem na druhý deň spať o šiestej večer. Aj keď teraz už nechodím tak často von ako predtým. Ale ak ma niekedy stretáva jasnozrivosť, tak to je v tých ranných hodinách, keď píšem a čítam. Ale to neznamená, že na skúškach poobede mi niečo nenapadá. Len to nie je také výrazné. Ten ranný pokoj predtým, ako sa dom rozhýbe, je pre mňa silný moment.
Autor: Spracovala Katarína Gécziová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
