V tento deň sa narodila, čo o dva dni oslávi už päťdesiatykrát. Nanešťastie bez manžela Masahika, ktorý sa rozhodol na rok odísť do rodného Japonska. Živió si teda bezprostredná blondínka bude musieť vypočuť cez skype.
Oľga Belešová je netypickým zjavom v slovenskom mediálnom svete a nielen preto, že vytvorila stabilné manželstvo s Japoncom, ktorého spoznala v Austrálii, ale najmä pre jej veselú povahu a bláznivosť. Aj keď tvrdí, že ju manžel skrotil, jej smiech je neprepočuteľný:
„Masahiko máva problémy s mojou spontánnosťou, čo ma trápi, lebo tá je do značnej miery mojou podstatou. Viem sa uvoľniť vtedy, keď cítim zázemie blízkych ľudí, ale aj divákov. Mám rada improvizáciu – na javisku aj v živote, ale na to si môj muž ešte celkom nezvykol. Manžel si potrpí na to, aby som bola slušná, dospelá a ženská. Bol by veľmi šťastný, keby som si lakovala nechty, ale stačí, aj keď som vždy upravená, a ešte by som mohla byť ticho,“ smeje sa Belešová.
Herečkou odmala
Pusa jej išla už ako dieťaťu, rada recitovala, hrala na klavíri, písala.
„Odmala som strúhala grimasy, rada som sa prezliekala a hrala na niekoho iného.“
V záľubách ju podporovali aj rodičia, rovnako ako jej o šesť rokov staršieho brata. Na podnet učiteľky zo základnej školy Oľgu rodičia prihlásili na dramatický krúžok, z ktorého bolo už len na skok do divadla pre deti a mládež Ludus.
Keďže na pódiách stála od ôsmich rokov, pri výbere vysokej školy bolo na prvom mieste herectvo. Druhá prihláška putovala na novinárčinu:
„Obe profesie ma lákali, hoci v jednej sa pracuje väčšmi s emóciami, v druhej s faktmi. Obe sú však pre ľudí, s ľuďmi a o ľuďoch,“ vysvetľuje Oľga Belešová, ktorej sa napokon na herectvo dostať nepodarilo.
Divadlo ako koníček
Sklamanie spracúvala dlho, no nebola by to Oľga, keby sa nerozhodla svojej záľube venovať aj ďalej. Nájsť divadlo, ktoré by jej vyhovovalo filozofiou a pustilo ju na javisko, však nebolo jednoduché.
„Mojou métou vtedy boli autorské hry Radošinského naivného divadla.“
No nakoniec rozhodla jediná hra divadla GUnaGU, ktorú si pozrela s kamarátmi.
„Povedala som si: Toto je presne to, čo chcem robiť. Nikdy som netúžila hrať v klasických inscenáciách. Vždy ma zaujímalo moderné divadlo, súčasné témy, improvizácia, veci, ktoré vznikajú okamžite.“
A GUnaGU zaujímala tvorivosť, ktorú bola Oľga schopná priniesť. Autorsky sa podieľala na predstaveniach Len tak ľahučko, Ďefčátko, či John & Yoko.
Improvizačný talent
Istý čas dokonca fungovala v dvoch zamestnaniach, cez deň ťukala do počítača články do novín a večer utekala do divadla na skúšky či predstavenia.
„Najviac ma uspokojuje divadlo. Obšťastňuje ma. Veľmi dôležitá je pre mňa bezprostredná reakcia na to, čo robím, teda kontakt s divákom, ktorý ma inšpiruje,“ vysvetľuje dôvody, prečo vyhralo divadlo nad novinárčinou.
Okrem neho sa začala realizovať v televízii a rozhlase. Aj keď sa Oľga čertí, že nie je len komička, v divákoch dodnes rezonujú najmä jej komické postavy.
Pamätná je jej postava pani Bežnej v sitkome Profesionáli, či učiteľka nemčiny v jednom z prvých sitkomov na Slovensku Zborovňa. Jej obrovskou devízou je však najmä improvizačný talent, ktorý sa u hercov mimoriadne cení.
„Objavili ho už v divadle GUnaGU. Mám svoju metódu, ktorou dokážem vytvárať ten prúd slov a príbehov, nie je to nič povrchné.“
Z výletu manželstvo
Oľgina dobrodružná povaha sa naplno prejavila v roku 2001. Na Slovensku všetko nechala a vybrala sa na pol roka do Austrálie. Chcela sa zdokonaliť v angličtine. Nakoniec odtiaľ odchádzala s budúcim manželom.
„Popri štúdiu angličtiny som sa zamestnala ako čašníčka v reštaurácii, kde zhodou okolností Masahiko vypomáhal v kuchyni. Už na druhý deň sme spolu išli do pubu, dlhé hodiny sme sa rozprávali, zistili sme, že obaja sme pôvodnou profesiou novinári, obaja neznášame uzávierky a sme takmer rovnako starí. Bol to nesmierne zábavný, kreatívny, čestný mladý muž. Začali sme spolu chodiť a onedlho sme už spolu aj bývali,“ spomína na začiatky vzťahu s Japoncom Masahikom Shirakim.
Dnes sú spolu viac ako desať rokov a netradičnosť ich vzťahu nekončí len inými rodnými krajinami.
Láske už neverila
„Naša láska a manželský život prešli všelijakými skúškami - odlúčením tesne po svadbe, krízou, ktorá vyplývala z toho, že žiť pre cudzinca v cudzej krajine nie je vôbec jednoduché. Taký človek je ako dieťa, ktoré sa učí rozprávať, chodiť, hľadá si svoje miesto a priateľov. A z toho nebýva vždy v pohode. Najmä ak pochádza z kultúry, v ktorej muž má byť silným živiteľom rodiny a oporou ženy,“ popisuje herečka peripetie svojho vzťahu.
Navyše Masahika spoznala, keď si už myslela, že zostane sama.
„Do tridsiatky som sa pýtala samej seba, či stretnem nejakého muža, s ktorým si založím rodinu. V tom čase som uvažovala aj o deťoch a túžila som stretnúť toho pravého. Ale keď sa to nestalo, bola som presvedčená o tom, že ostanem sama.“
Slamená vdova
Našťastie našla lásku svoju života, čo tam po tom, že až v ďalekej Austrálii. Aj keď sa rozhodli usadiť na Slovensku a Masahiko sa naučil výborne po Slovensky, občas ho domovina zavolá späť.
Z Oľgy Belešovej je momentálne slamená vdova, manžel sa rozhodol ísť na rok späť do Japonska. Chcel sa totiž utvrdiť v tom, že sa pred rokmi rozhodol dobre.
„V lete mal päťdesiat a mimo rodnej krajiny žije od tridsiatky. Ešte chcel skúsiť, či sa vtedy dobre rozhodol. Ja som mu to umožnila, lebo by stále fňukal, že to neskúsil a ja by som bola na vine,“ vysvetľuje sympatická blondína.
Odlúčenie neznáša ľahko, no vďaka svojej pozitívnej povahe na tom našla čosi pozitívne: „Vzťah na diaľku nie je jednoduchý, ale keď máš muža na skype tridsať minút denne a potom ho vypneš, tiež to nie je zlé,“ smeje sa.
Bezdetná dohoda
Japonskú kultúru si obľúbila, rovnako ako ich gastronómiu a do rodiny ju bez problémov prijali aj svokrovci.
Práve preto navrhuje manželovi, aby dôchodok strávili v jeho rodnej krajine. Keďže nemajú deti, sťahovanie by nebolo ani príliš náročné. S faktom, že potomstvo mať nebudú, bolo ich spoločným rozhodnutím.
„Nie som mamičkou, a nikdy ňou asi ani nebudem. Ženy v mojom veku sú už dokonca babičkami. Je skrátka neskoro. Navyše to, že nemáme deti, je výsledkom nášho spoločného rozhodnutia s manželom. Uvažovali sme o deťoch, keď sme sa stretli a boli sme mladší. Veľa sme o tom diskutovali, ale rozhodli sme sa, že svoj život naplníme inými radovánkami,“ vysvetľuje herečka.
Dospela
Zatiaľ je síce viac práce ako povinností, no raz prídu na rad aj spomínané radovánky. Oľgu okrem účinkovania v seriáli Búrlivé víno a niekoľkých divadelných hrách zamestnáva aj starostlivosť o svojich rodičov, ktorí sú doteraz je obrovskými fanúšikmi. Aj keď je náročné všetko stihnúť, nesťažuje sa.
„Obaja naraz majú trampoty s bedrovými kĺbmi. Je to komplikované, ale paradoxne sa cítim touto situáciou posilnená. Uvedomila som si, že veľa mojich rovesníkov má rovnaké starosti. Až teraz sa cítim dospelá. Konečne môžem rodičom odplatiť všetku ich starostlivosť, ale pociťujem to ako niečo, o čom jednoducho nezapochybujete. Moji rodičia sú skvelí ľudia, mne a bratovi dali všetko, čo vládali. Môžem mať akékoľvek problémy, myslím si, že v mojom živote sa vždy všetko napokon deje tak, ako sa má,“ uzatvára sympatická herečka.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
