Milujem vybavovačky na rozmanitých úradoch. Najmä ak ide o úplne banálnu záležitosť, kvôli ktorej prídem o nervy, kopu času, no zato mi pribudnú ďalšie vytúžené sivé vlasy. Lebo systém nepustí a poriadok musí byť.
Tak som sa napríklad nedávno podujala zrušiť si účet v jednej nemenovanej banke, ktorá funguje výhradne online a keďže som si ho pred rokmi zakladala len kvôli poskytnutiu pôžičky, ktorú mi aj tak nedali, pre poriadok som chcela náš vzájomný vrúcny vzťah ukončiť.
Lebo mi napadlo, že čo keď si nevšimnem, že si za bezplatné vedenie účtu začnú účtovať drahocenné bubáčiky a ja budem v keli...? Lenže nič nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Kdesi som totiž tradične zapotrošila zmluvu a všetky papiere, takže som netušila ani len číslo svojho účtu. Nič divné, keďže som ho ani raz nepoužila. A tak som si otvorila stránku banky, prelúskala ju a rozhodla sa kontaktovať ich mailom.
Odpísali, že potrebujú číslo účtu. Tak som sa rozhodla pre online chat. Bolo to rýchle. Pani bola ústretová. Chcela odo mňa číslo účtu. Keď zistila, že ho nemám, tak chcela zákaznícke číslo, ktoré si zistím, keď otvorím mesačný výpis, čo mi posielajú.
Tam sú však heslom prvé štyri písmená z čísla účtu. Tak mi poradila, nech len odpíšem na daný mail a že ona to už nejako zariadi. Odpísala som, no vrátila sa mi odpoveď, že je tento mail generovaný automaticky a odpisovať sa naňho teda nedá.
To už som bola zrelá na prášky. Napokon sa nedalo inak, len prehľadať všetky stohy zmlúv a papierov a zmluvu nájsť.
Zrušiť totiž účet bez čísla účtu len na základe osobných údajov bolo v tomto prípade nemožné. Veď logicky, nie? V systéme ma videli, ale skrátka, pomôcť sa mi nedá.
Jednu vec som teda horko ťažko doriešila a šup ho naťahovať sa s druhou. Opäť na prvý pohľad banálnou. Zrušiť SIPO a nastaviť si trvalý príkaz je predsa niečo úplne elementárne. Lenže začali chodiť upomienky o neuhradení platby.
Napísala som mail s vysvetlením, že to uhrádzam internet bankingom. Odpísali, že je to v poriadku, nedoplatky neevidujú, no SIPO upomienky mi budú chodiť ďalej, kým im nevyplním formulár. V ňom chcú evidenčné číslo, ktoré zase raz nemám.
Takže mi to nevedia prestaviť. Všetko chápu, všetko je v poriadku, dlh žiadny, akurát mi tie upomienky nestopnú. Kým im neoznámim evidenčné číslo. Lebo poriadok musí byť. Skrátka Kocúrkovo.
A tak trávim celé dni takýmito milými vybavovačkami. Pripadám si ako idiot, oni sa ku mne správajú ako k idiotovi, celé je to na hlavu, no holt, nepomôžem si.
Takže sa už teraz teším, čo ma čaká najbližšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
