Viete si predstaviť kŕmenie batoľaťa pomocou perforovaného kravského rohu? V dávnej minulosti bola aj toto realita.
Kým dnes je bezproblémové dojčenie túžba a odhodlanie každej matky, kedysi išlo o otázku života a smrti.
„Náhrady za materské mlieko síce existovali už pred naším letopočtom, ich používanie však často viedlo k hnačkám, rôznym respiračným infekciám alebo krivici, a to kvôli hygiene, ale aj nevhodnému zloženiu," hovorí doc. MUDr. Miloš Jeseňák z Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice v Martine.
Dojčenie na tisíc spôsobov
Dojčatá sa kŕmili najčastejšie kravským, kozím alebo aj ťavím či oslím mliekom.
Vynaliezavé boli staroveké Grékyne, ktoré svojim deťom podávali zmes medu a vína z keramickej nádoby v tvare prasiatka. Mamičky, ktoré mali s dojčením ťažkosti, mali jedinú zdravú alternatívu: dojčenie iných žien.
Postupne sa z dojky stala profesia, dovoliť si ju však mohli len najbohatší.
Vynaliezaví Rimania
Aj detské fľaše mali k dnešným sofistikovaným vynálezom poriadne ďaleko.
V stredoveku sa napríklad používali perforované kravské rohy, do ktorých sa vložil kúsok handry alebo špongie na spomalenie toku mlieka.
Neskôr ich nahradili fľaše z cínu. Pozoruhodné je, že sklenené dojčenské fľašky využívali už starí Rimania.
Čoskoro však zanikli a popularitu znovu získali až v 19. storočí, o celých 1 500 rokov neskôr.
Najprv mlieko v prášku
Prvý predchodca dnešných náhradných mliek bola Leibigova formula z roku 1865.
Bola dostupná vo forme prášku pre lepšie skladovanie. Následne sa dostalo do módy kondenzované mlieko. V roku 1900 bola objavená a zavedená pasterizácia a vedci objavili súvislosť medzi baktériami kontaminujúcimi mlieko a vznikom hnačky.
„Aj keď skladovanie mlieka dosiahlo výrazný pokrok, zloženie mliečnych formúl až do polovice 20. storočia určite nezodpovedalo požiadavkám dieťaťa. Problém bol najmä vysoký obsah bielkovín a nevhodných minerálnych látok," vysvetľuje Miloš Jeseňák.
Zásadné zmeny v zložení dojčenských a batoľacích mliek prišli až v posledných desaťročiach. Postupne sa do nich pridávali bielkoviny, tuk, vitamíny a potrebné minerály.
„V súčasnosti sú najkvalitnejšie mliečne formuly obohatené prebiotikami GOS/FOS a LCP mastnými kyselinami, ktoré výrazne podporujú detskú imunitu a rozvoj poznávacích funkcií. Aj napriek tomu však ostáva materské mlieko ideálnou a optimálnou výživou pre deti v prvých mesiacoch života, navlas rovnako ako pred sto rokmi," pripomína odborník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
