Váhostav je materiál, ktorý má schopnosť sa košatiť a rozvetvovať do veľa meandrov a je takto zlou správou pre Smer, že nevyfučí ako iné a zostane s nami dlho.
Včerajšie odhalenia o prepojení medzi manažmentom firmy a schránkami, ktoré si nárokujú kus dlhu, a tiež o peniazoch Váhostavu na účtoch štátu, čo mohli byť použité na uspokojenie pohľadávok, podčiarkujú zrejme trpkú – pre Smer – realitu, že ku koncu príbehu máme ďaleko.
Angažmán terajšieho generálneho riaditeľa vo veriteľskej schránke, ktoré odhalila Aliancia fair play, by malo bohato stačiť na zastavenie celej reštrukturalizácie, resp. prepísanie celého plánu na uspokojenie veriteľov.
Podozrenie, že splnomocnenie pána Moravčíka – to je ten riaditeľ – konať za schránku nenaznačuje nič menej než to, že Váhostav je (resp. jeho vlastníci) sám sebe veriteľom, je také mocné, že normálny správca v normálnej krajine by takúto reštrukturalizáciu okamžite stopol.
Zvonka, súdnemu orgánu, ktorý dozoruje proces, by, samozrejme, bolo dosť už to, že sama správkyňa je v evidentnom konflikte záujmov a z podstaty svojho veku i skúseností je zrejmou bábkou v súkolí „systému".
Dlhý tieň na Fica a spol. vrhá objav tzv. zádržného, pod čím si treba predstaviť akýsi štátny depozit finančných prostriedkov dodávateľov stavebných prác pre prípad, že by čosi pohnojili.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
