Všestranne talentovaná herečka pred pár dňami vyhrala tanečnú súťaž na Jojke aj vďaka tomu, že do toho vložila absolútne maximum. A teraz ju hreje dobrý pocit z víťazstva, aj z toho, že pomohla rodine nepočujúceho dievčatka, ktorá to veľmi potrebuje.
Do čoho sa pustí, v tom je dobrá
Diana je známa tým, že sa do vecí, ktoré za to stoja, vrhá na 120 percent.
Tak to bolo pred niekoľkými rokmi, keď sa dala nahovoriť na jojkársku šou Hviezdy na ľade.
A hoci nikdy predtým poriadne nekorčuľovala, napokon podávala neuveriteľné výkony a krasokorčuliarsku súťaž aj vyhrala.
Potom prišla ďalšia tanečná súťaž Showdance a tam jej víťazstvo ušlo len o maličký kúsok, keď ju v absolútnom finále tromfla Zuzana Mauréry.
Potom si už síce povedala, že sa na žiadnu podobnú súťaž nedá nahovoriť, no režisérovi Petrov Núňezovi sa ju podarilo zlomiť.
Prispel k tomu aj fakt, že Tanec snov mal aj charitatívny rozmer. A opäť sa do toho vrhla s obrovskou vervou, hoci sama o sebe tvrdila, že už nie je taká súťaživá, ako kedysi.
„Od určitého veku už stačilo. Som súťaživá, ale tak zdravo," skonštatovala.
Tancovala aj na pokraji síl
Hoci nemala veľké tanečné skúsenosti, na parkete podávala obdivuhodné výkony.
A pritom mala nepočujúceho partnera Aya, takže musela hudbu počúvať za dvoch. No aj keď toho mala na krku viac než dosť, tréningy rozhodne nepodceňovala.
Popri nich nakrúcala posledné scény do seriálu Panelák, chodila do dabingu, každú nedeľu, ešte pred Tancom snov stíhala divadelné predstavenie a popri tom sa starala aj o deväťročného syna Quida.
Vražedné tempo si zhruba v polovici šou vyžiadalo aj svoju daň a unavená a dehydrovaná Didi počas priameho prenosu skolabovala, no rýchlo sa dala dokopy a opäť pokračovala na plné obrátky.
„Musím to skrátka skĺbiť. Treba si skrátka nájsť čas – skôr vstávať a nájsť si v diári voľné chvíľky," vysvetľovala v médiách svoj systém.
K spokojnosti stačí málo
Tým len potvrdila to, čo sa o nej hovorí, že je to skrátka ryšavá dračica, ktorá má obrovské zásoby energie a keď už nevládze, tak ešte pridá.
A aj keď sa jej šťastie neraz obracia chrbtom, stále má dosť pozitívnej energie. A jej recept pritom vôbec nie je náročný.
„Čiastočne to človek asi aj zdedí, no treba mať v sebe optimizmus, lebo sme na tomto svete len raz a netreba si nechať ničím znechutiť žiadny deň, pretože nikdy neviete, čo vás čaká zajtra. Treba ďakovať už len za to, že sme zdraví a niekedy aj málo stačí k tomu, aby sme boli spokojní a s úsmevom na tvári," povedala nedávno v jednom z rozhovorov.
Autor: Spracovala Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
