Na rováši má toho tento skvelý herec naozaj viac ako dosť. Médiá dokola pretriasajú jeho depresie, pokus o samovraždu, promiskuitu, sklon k alkoholizmu, incident s močením na verejnosti a mnoho iných „pikošiek“. Človek by si pomaly myslel, že je to riadny exot, od ktorého netreba čakať nič „normálne“. Ak sa s ním však dáte do reči, je to veľmi milý, distingvovaný a džentlmensky naladený pán, ktorý v utorok oslávi 55. narodeniny.
Marek Vašut patrí k umelcom, ktorí striktne oddeľujú profesionálny život od súkromného. Do svojho vnútra len tak niekoho nepustí a málokto tuší, aký je naozaj. Bulvár má riadne v zuboch a v posledných rokoch je jeho koníčkom ťahať neprajníkov po súdoch.
„Môžem si vyberať to, čo pustím von. Povedal by som, že sa rozhodujem ad hoc, ale rozhodne absolútnym tabu je moja rodina a moje vzťahy. Do toho naozaj nikoho nič nie je,“ objasnil v rozhovore pre portál idnes.cz herec, ktorému prekáža nerešpektovanie súkromia ľudí a neoddeľovanie ich privátnej a verejnej sféry.
„Samozrejme, je veľa kolegov, ktorí dávajú 'rovnátko ' medzi svoj súkromný a verejný život. Tí nech s bulvárom spolupracujú. Tí si to prajú, vyžadujú to, ale ja chápem, že ich to činí svojím spôsobom nezaujímavým. Keď niečo môžete dostať zadarmo, nie je to tak rajcovné ako zakázané ovocie.“
Súdy ako dobrý biznis?
Súdov má už za sebou viacero a ako vraví, väčšinou žne úspechy.
„Okrem toho prvého, keď som do toho vstupoval ešte nepoučený, som v tomto smere veľmi úspešný. Pôvodne som si to predstavoval tak, že keď má niekto pravdu, tak musí zvíťaziť, čo je veľký omyl. Súd nachádza právo, nie spravodlivosť. To je dôležitý poznatok. Poučil som sa a všetky ďalšie súdy som vyhral.“
Vďaka tomuto svojskému hobby si prilepšil o pekných pár miliónikov českých korún, takže sa rozhodne nemá na čo sťažovať.
Nevypočítateľné reakcie
Isté však je, že sa novinári majú v jeho prípade o čo oprieť. Kombinovanie antidepresív s alkoholom totiž nezriedka spôsobuje, že má „lepšiu“ náladu, ako býva bežné a budí svojím správaním pozornosť.
Stáva sa, že zaspáva v baroch, dožaduje sa sexu od práve prítomných dám, ruší nočný pokoj potácajúc sa nočnou Prahou a podobne.
Najmä ženské pohlavie mu to však bez mihnutia oka dokáže všetko odpustiť, keďže patrí k tomu typu mužov, pred ktorým sa väčšine podlamujú kolená. Kombinácia jeho charizmy s úspechom v profesionálnej sfére je priam vražedná.
Kolegovia ho však na druhej strane zase až tak v láske údajne nemajú. Ako v minulosti uviedol denník Blesk, pre svoju introvertnú a cholerickú povahu nie je príliš obľúbený.
Vašut je vraj konfliktný typ a jeho reakcie sú často nevypočítateľné.
To o svojom expartnerovi potvrdzuje aj jeho najväčšia láska, herečka Jitka Asterová. Dodala však, že v uplynulom období u neho nastala zmena. To má na svedomí zrejme jeho koketovanie s budhizmom a jogou.
Svojský šoubiznis
Nech už je to s jeho povahou ako chce, o tom, že sa mu v práci mimoriadne darí, niet žiadnych pochýb. Sám však pritom tvrdí, že by sa druhýkrát hercom stať nechcel.
„Keby som bol dnes mladý, tak si toto povolanie nevyberiem. Dnes je viac hereckých škôl, pribudli súkromné školy, takže každý rok je ponuka hercov, ktorí vstupujú do šoubiznisu, väčšia a väčšia.“
Konkurencie sa však báť nemusí, pretože v skutočnosti nevie, kam skôr skočiť.
„V šoubiznise však ťažko dopredu niečo odhadovať - nikdy nemáte zaručený výsledok. Človek môže presne vedieť, čo diváci pozerávajú, na čo chodia do kina, ale nikdy sa nedá dopredu povedať, čo sa im bude páčiť a čo nie. Často som sa mýlil v tom, že niečo, čomu som dával šance, malo u divákov vlažnú odozvu a naopak niečo, čomu som veľmi neveril, si ich získalo. Na druhej strane som mal šťastie v tom, že väčšina projektov, do ktorých som sa pustil, mala úspech. V tomto sa považujem za 'klikaře',“ vyznal sa nám pred časom a zdôraznil, že okrem talentu je najdôležitejšia veľká dávka šťastia.
„Poznám veľa dobrých hercov, ktorých nikto nepozná a povedzme si na rovinu - sláva je meradlom úspechu. Netvrdím, že aj meradlom kvality... Avšak v tejto branži človek musí byť v správnom čase na správnom mieste, aby dostali šancu, ktorá ich preslávi.“
Výhodou angličtina
Jeho preslávili okrem domácej tvorby i viaceré zahraničné snímky. Mal možnosť mihnúť sa - v okrajových úlohách, ale predsa - v hollywoodskych filmoch Mission Impossible, Liga výnimočných, Van Helsing, Tristan a Isolda či Blade.
„Pri týchto ponukách šťastie nestačilo. Čo bolo rozhodujúce, je to, že ovládam angličtinu. Nerobím si ilúzie, že si ma vybrali kvôli hereckým schopnostiam. Na takú malú rolu nepotrebovali ktovieakého dobrého herca. Potrebovali jednoducho človeka, s ktorým budú môcť bez problémov komunikovať, lebo na pľaci nie je miesto a čas na prekladateľa. Tam to musí šliapať...“
Samozrejme, je však za tieto príležitosti veľmi vďačný.
„Veď vďaka tomu som mal možnosť stretnúť sa s Anthonym Hopkinsom pri nakrúcaní filmu Česká spojka. Keď sme spolu nakrúcali a stáli v Prahe na Streleckom ostrove, povedal som mu - pozrite, tam je Národní divadlo - tiež som z neho odišiel, rovnako ako vy. Povedal mi, že filmy sú zábavnejšie ako Shakespeare a zasmial sa. Sedem sezón som hral v Národnom divadle a bolo to pekné obdobie, no radšej som si zvolil slobodu, ktorú prináša film.“
Seriál nad divadlom
A hoci je na voľnej nohe, režiséri sa oňho vyslovene bijú. Divákov a diváčky zaujal rolou boxera v snímke Pěsti ve tmě z roku 1986.
Zahral si však aj v tituloch ako Dobré světlo (1985), Pražská pětka (1988), Konec básníků v Čechách (1993), Akumulátor 1 (1994), Milenec lady Chatterleyové (1998), Román pro ženy (2004), Bathory (2007), Bestiář (2007), Kajínek (2010) či V peřině (2011). Veľký úspech mu vyslúžila i úloha v obľúbených Kameňákoch či titulná rola v seriáli Detektiv Martin Tomsa (1994 – 1997).
Popri filmovaní či účinkovaní v muzikáloch má na svojom konte aj mnoho ďalších televíznych projektov. Často moderuje, zahral si v Doktoroch z Počátků, Sanitke a mnohých iných seriáloch.
„Vždy sa musia zísť tri faktory, a to či má človek vôbec čas, aká tá rola je a v neposlednom rade je to i záležitosť ekonomická. Nemôžem povedať, že je pre mňa seriál príťažlivejší ako film, ale v pomyselnom boji divadlo-film-televízia je niekde uprostred. Najradšej mám film, potom televíziu a divadlo je až na treťom mieste.“
Na otázku, či hrá radšej v zahraničí alebo doma, odpovedá rozumne: „Pre mňa to nie je vôbec dôležité, pretože som herec na voľnej nohe. Kto zavolá prvý, ten má prednosť. A ak ma zavolá produkcia z Mongolska, aby som hral budhistického mnícha z Európy v Ulánbátare, tak tam pôjdem.“
Zbytočnými pracovnými snami sa už nezaoberá. „Mne sa splnilo viac, než som si kedy ako študent mohol vysnívať.“
Herec je synom tanečného teoretika a baletky Národného divadla. Vyštudoval pražskú DAMU (1983), pôsobil v Štátnom divadle v Brne a v pražskom Národnom divadle. Na filmovom plátne sa objavoval už od detských liet, prelomovou rolou v jeho prípade však bola až úloha boxera v titule Pěsti ve tmě.
Autor: Spracovala Andrea Nitkulincová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
