Vždy mi všetko zelené doma pokapalo. Ešte aj kaktus. Pritom sa starám, polievam ako treba, hnojím, presádzam, kupujem zeminu, študujem, milo sa prihováram a natruc to skape. Už by som si na to pomaly aj zvykla, lenže vyvstal problém. Záhradka.
No záhradka. Ono je to čosi s rozmerom cca 150 metrov štvorcových, k čomu som prišla ani neviem ako a s čím teraz treba niečo urobiť.
Vyzerá to nasledovne: Na polovici plochy je vyliaty zvyšný betón z miešačky, ktorý sa robotníkom nechcelo odpratať inak.
Tam logicky nič nerastie, je to nepravidelného tvaru a keby aspoň rovné, že sa na tom vyhĺbi dierka a môžu hrať guľky, alebo čo, ale nie. V strede záhradky si proste len tak leží a musí preč.
To by teda bola polovička. Tá druhá však nevyzerá o nič lepšie. Hoci je jar, všetko pučí, bujnie a raší, tu akosi nie.
Buď tu toľko chodili na malú mačky od susedov, alebo spomínaní robotníci, že sa spálila všetka trávička, alebo neviem. Skrátka kde-tu trs, alebo skôr trsík a inak plešina. Na zaplakanie.
Pomedzi náznaky zelene v podobe buriny sú poukrývané zabudnuté železné rúrky, káble, ale i cigaretové špaky.
V jednom rohu je „kôpka" vybúranej steny z domu, ktorá zaberá tak štvrtinu celkovej plochy záhradky a jednotlivé kusy muriva sú také ťažké, že by nimi nepohlo ani stádo volov.
Aby som však našej záhradke nekrivdila, minule som na nej našla dva podbele. Tie aktuálne predstavujú jedinú milú flóru, ktorá sa tu nachádza. Pri mojom šťastí sa len trasiem, kedy pokapú aj tie.
Takže teraz neviem. V hlave sa mi totiž zrodil odvážny plán, ako záhradku skultivovať.
V duchu ju už vidím a presne viem, kam umiestnim rododendron XXL, kam sa zasadí levanduľa, petúnie, magnólia, šípová ruža, hortenzie, orgován i tri krásne okrasné kríčky, ktoré mám vyhliadnuté, no netuším, ako sa volajú.
Už sa vidím, ako mi besne zarodí jabloň i broskyňa, do jedla si budem trhať bylinky a všetci budú nadšení. Nuž, predstava je to ohromná, čo vám budem hovoriť.
Rozdiel medzi realitou a snom je však v tomto prípade priam gigantický. Bude to chcieť asi systém. Pochybujem, že mi postačí päťročnica.
Tento rok dám vysekať betón, budúci odvliecť stavebný odpad, tretí priviezť hlinu... Štvrtý všetko vysadím a piaty mi to pokape. Už akoby som to videla.
Záhradka moja premilá, trošku by sa za mňa u teba mohol niekto prihovoriť. Nechaj mi aspoň tie dva podbele, keďže o prežitie kaktusu sa ťa bojím poprosiť. Sľubujem, že sa na nich budem chodiť s láskou denne dívať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
