Jeho životom je hudba, a to doslova. Trápi ho, že má podľa neho verejnosť horší vkus na muziku ako za socializmu, no ani budúcnosť nevidí ružovo. Na margo bývalých kolegov Cigánskych diablov sa nevyjadruje, rozchod s nimi ešte neprebolel. "Svoje" zoskupenie Diabolské husle vedie najlepšie, ako vie, o čom vás čoskoro presvedčí i na košickom koncerte 13. mája v Divadle Thália. Ján Berky Mrenica nám však prezradil i množstvo zaujímavostí zo svojho súkromia. Tušili ste napríklad, že vie piecť dezerty, miluje literatúru faktu a rozbieha kurzy pre deti?
Na husliach hráte od štyroch rokov. Existovala vôbec teda pre vás iná cesta ako muzika? Snívali ste ako malý chlapec aj o nejakom inom povolaní?
- Moje detstvo bolo hudbou sprevádzané od útleho veku, nakoľko som vyrastal v prostredí SĽUK-u v rusovskom kaštieli, kde sme žili aj s ostatnými sľukármi... Nás deti neprekvapilo zlé počasie, chodby boli veľké a behať, či hrať futbal sa dalo všade... Ak bolo pekne, tak naše mamy nemuseli mať strach, či nás niečo nezrazí, lebo park bol krásny a rozľahlý. Po presťahovaní do bratislavskej Karlovej Vsi sme s deckami ďalej hrávali futbal a hokej - ulica proti ulici. Hralo sa o nanukové torty. (Úsmev.) Hudba síce bola môj koníček, ale ako každé dieťa som vyhľadával príležitosť ako necvičiť a radšej ísť s partiou na ihrisko... O inom povolaní som však asi ani neuvažoval.
Je o vás známe, že ste mimoriadne pracovitý človek, čo si z času na čas odnáša napríklad i vaše zdravie. Zdedili ste to po oteckovi?
- Zatiaľ vidím zmysel života v práci. Nie som už pionier a viem, že o zdravie sa treba starať, ale všetci sa správame tak, že kým to neudrie poriadne, tak je svet gombička. Otec pracoval do poslednej chvíle, kým mu to zdravie dovolilo, a to som určite zdedil po ňom. Často sa prichytím, že som na seba veľmi prísny a robím od nevidím do nevidím...
Vekom človek múdrie, viete si už teda aspoň občas povedať stačilo a trošku spomaliť, alebo ste skrátka vorkoholik každou bunkou svojho tela a už to inak nebude?
- Snažím sa uvedomovať si, že niekedy je to priveľa, no ostáva to len pri uvedomovaní a skutočnosť je taká, že robím veci, ktoré by som nemusel. Napríklad pri spracovávaní nosičov musím mix urobiť sám a dokola opravujem a prehrávam veci, píšem noty...
Vravievate, že váš otec bol pre vás najväčším profesionálnym vzorom. Čo ste si na ňom najviac vážili?
- Bol veľmi spravodlivý, pracovitý a bol to huslista veľkého kalibru!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
