Minulý týždeň bola uvedená do Siene slávy hudobných cien Anděl, navyše chystá koncertnú šnúru, v rámci ktorej vystúpi koncom mája aj v Košiciach. „Svoju prácu zbožňujem, vnímam ju ako balíček previazaný mašľou,“ hovorí nadšene speváčka.
Divácke ceny si speváci vážia, no tie od profesionálov majú tiež svoju jedinečnú hodnotu. Keď sa Hana Zagorová dozvedela, že sa ju českí akademici rozhodli uviesť do Siene slávy hudobnej ceny Anděl, mimoriadne sa potešila.
„Znamená to, že ich moja práca, ktorú robím viac ako štyridsaťpäť rokov, zaujala. Je to pre mňa určitá satisfakcia,“ vďačne zhodnotila čerstvé ocenenie speváčka.
Cien už má na poličke veľa, v počte získaných Slávikov je dokonca na druhom mieste, hneď za L. Bílou.
Rozlišovať, či prišli od profesionálov alebo od fanúšikov, sa jej zdá hlúpe: „Všetky si nesmierne vážim.“
Začala v pesničkovej súťaži
Na scéne je už desiatky rokov, no nerada bilancuje. Keď už sa má za niečím poohliadnuť, napadnú jej len pozitívne udalosti: „Vnímam to ako jeden veľký balík samých radostí. Ľudská povaha je už taká, že vytesní veci, ktoré nie sú príjemné. Takže preto, že svoju prácu milujem, vnímam ju ako balíček previazaný mašľou,“ vyjadrila sa nedávno v rozhovore pre portál deník.cz.
Najzásadnejšou v jej živote však bola súťaž Hľadáme nové talenty, ktorej sa zúčastnila ešte v Ostrave: „Tou všetko začalo, pretože keby si ma nikto nevšimol a nepožiadal o spoluprácu, pokojne by to tou súťažou mohlo aj skončiť,“ smeje sa.
Našťastie, ponuky sa začali hrnúť zo všetkých strán a zakrátko bola z neznámeho dievčaťa hviezda.
Mala z nej byť inžinierka
Do súťaže šla bez ambícií, len do počtu, kvôli kamarátkam, nakoniec ju vyhrala práve ona.
„O niečom takom sa mi nikdy ani nesnívalo.“
Aj keď spievala s obrovskou trémou, ktorú má dodnes, zaujala Gustava Broma, ktorý si ju plánoval vychovať pre svoju kapelu. Ona však v tom čase koketovala aj s herectvom, ktoré sa jej nakoniec aj podarilo vyštudovať.
V rozbiehaní umeleckej kariéry pre ňu boli veľkou oporou rodičia:
„Mamka bola múzická bytosť, zatiaľ čo otec bol technik. Myslel si, že mám tiež technický talent a že zo mňa bude inžinierka. Pravda je, že som sa viac ako s bábikami hrala s kladivom a klincami, ale to len preto, že som z dediny. Inak boli nadšení a veľmi mi fandili, až do konca ich životov,“ spomína Zagorová.
Na prácu nikdy nefrfle
Sláva, ktorá príde v mladom veku, zvykne umelcami riadne zamávať. Jej chuti v istom období podľahla aj Zagorová: „Myslím, že každý, keď ho sláva prepadne rýchlo, s ňou má trošku problém. Ja som takým obdobím tiež prešla, mala som pocit, že je všetko v živote možné a jednoduché. Ale nie je to pravda. Potom totiž okamžite dostanete zaucho a hneď je vám jasné, že nič nie je čiernobiele.“
Dnes už nemá nos, do ktorého by jej napršalo a váži si každý úspech, pretože žiadny neprichádza zadarmo.
„Stále koncertujem, robím pre televízie, chystám slovenské turné. Pracujem vlastne každý deň.“
Našťastie je pre ňu práca zároveň koníčkom.
„Ideálny deň je pre mňa vtedy, keď mám koncert. Ešte sa mi nestalo, že by som si povedala, že sa naň neteším alebo že sa mi nechce. Nechcela by som sa toho dožiť, aby sa to niekedy stalo.“
Miluje sladké
Okrem práce a manžela, rodáka z Košíc Štefana Margitu, si rada pohladí dušu niečím sladkým: „Moja neresť je všetko, čo vonia cukrom. To znamená, že mám šialene rada sladké, ktoré si aj doprajem. Potom podľa toho vyzerá aj môj ďalší jedálniček,“ priznáva Hana Zagorová.
Veľké výčitky svedomia však nemá, minimálne nie až také veľké, aby telo humpľovala v telocvični.
„Prečítala som si, že v strednom a pokročilom veku sa príliš cvičiť nemá, ale má sa veľa chodiť. A to ja s radosťou vykonávam. Táto informácia sa mi veľmi hodila, bola to voda na môj mlyn,“ uzatvára so smiechom speváčka.
Autor: Spracovala: Monika Almášiová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
