Patrí medzi herečky s najmilším úsmevom. A vôbec sa nepretvaruje. Obdivuhodné je, že Naďa Konvalinková sa na svet úprimne usmieva aj napriek tomu, že život ju za jej 64 rokov počastoval naozaj krutými ranami.
Búrlivý rozpad rodiny, pobyt v detskom domove, život s alkoholikom a vážne problémy s dcérou, týmto všetkým prešla. No tvrdí, že sa nedá neustále zotrvávať v smútku.
„Veľa som plakala, ale ja tým nežijem, netopím sa v tom. A v našej rodine bol a stále je obrovský zmysel pre humor,“ vysvetlila v relácii 13. komnata.
Búrlivý rozchod a „decák“ so šikanou
O svojom detstve a problémoch, ktoré vtedy zažila, rozpráva len veľmi vzácne. Nerada sa vracia do čias, ktoré poznamenali celú jej mladosť. Spočiatku sa zdalo, že Konvalinkovci žijú pokojným, pohodovým životom. Keď však bola Naďa tretiačka na základnej škole, všetko sa zmenilo.
„Pamätám si na hádky a krik rodičov. Otca som doma veľmi neregistrovala. Ale zmlátil mamu tak, že ju v bezvedomí vytiahol z izby a ona zostala ležať na zemi. Mala som asi desať rokov a bála som sa, že je mŕtva. Liala som na ňu vodu. Bolo to strašné. Prebrala sa skrvavená, mala vyrazený zub, monokle a ja som ju v noci viedla na pohotovosť,“ opísala hrôzostrašné chvíle.
Nasledoval rozvod rodičov. Problematický a veľmi búrlivý, a tak 10-ročná Naďa so 7,5–ročnou sestrou Ljubou skončili v detskom domove.
„Bolo to tam veľmi traumatické, pretože sme zažili naozajstnú šikanu. Možno sa nám deti chceli pomstiť za to, že babička za nami chodila a nosila nám pomaranče, aj si nás brávala cez víkendy k sebe. Možno preto mi raz natreli tvár krémom na topánky, alebo mi vyhodili z okna kufor so všetkými vecami a všeličo ešte horšie,“ opisuje krutosť, ktorú zažila.
Život bez matky
Klasickej, spokojnej rodiny sa už nikdy nedočkala. Po rozvode rodičov sa matka vydala za policajta, ktorý pôvodne vyšetroval spomínanú osudnú bitku a odsťahovala sa z Prahy.
Opatrovníctvo dievčat získala babička a neskôr s nimi žil aj ich otec. Herečka priznala, že im v puberte robila problémy, lebo sa nevedela vysporiadať s tým že v podstate prišla o matku, hoci kontakt s ňou nestratila celkom.
Zrejme najlepšie, čo sa jej mohlo stať, bolo to, že počas štúdia na gymnáziu začala hrať v dramatickom krúžku a po maturite zamierila na DAMU.
Dar, ktorý stále rozvíja
„Herectvo je pre mňa poslanie. Súhlasím s Květou Fialovou, ktorá hovorievala, že každý človek dostal zhora nejaký dar a ja som šťastná, že mám tento a že ho stále môžem rozvíjať. A tiež, že som nesplanela, ako sa niekedy stane a herectvo nevzala ako továreň na peniaze. Každá rola je pre mňa časť života a keď ma niekto vedie a má mi čo povedať, teší ma to,“ vyznala sa v jednom rozhovore.
V hereckých začiatkoch jej tvorcovia dávali úlohy milučkých a naivných dievčat, ako napríklad slávna Květuška vo filme Adela ešte nevečerala.
Postupne sa cez rozmanité roly „prehrala“ až k milým a hlavne komickým tetuškám. Stále je však veľmi rada, ak sa jej pritrafí skutočná dramatická úloha. Tú si aj patrične vychutná.
Manžel z červenej knižnice
Láska k divadlu ju priviedla aj k láske osudovej. Na premiére v divadle Rokoko sa spoznala s fešným hereckým kolegom Oldřichom Kaiserom. Tento vzťah však od začiatku pripomínal hojdačku. Začali spolu chodiť, po nejakom čase sa rozišli, zase sa dali dokopy, potom sa vzali a v manželstve vydržali 25 rokov.
Bolo to neuveriteľných 25 rokov vzhľadom na to, že počas tohto obdobia Kaiser stratil kontrolu nad alkoholom a pod jeho vplyvom vyrobil nemálo škandálov. A údajne ju aj neraz podviedol.
„Oldíka mi osud poslal do cesty, aby mi vrátil všetku lásku, ktorá mi chýbala. On vedel veľmi ľúbiť. Ľudí okolo seba, aj život. Nečakala som, že muž, ktorý pred kamerou na počkanie zahrá mlynček na kávu, vzápätí šialenú ženskú a hneď nato jaštericu, zrazu zvážnie. A bude manželom ako z červenej knižnice,“ takto o ňom hovorila aj po rozvode.
Ten mimochodom urýchlil obrovský škandál, keď opitý Kaiser nechcel odísť domov z divadelného klubu a na privolaného policajta sa zavesil ako kliešť. A skončil v cele.
„Viem, že keby som bola od začiatku múdra ako teraz, tak by naše manželstvo vyzeralo úplne inak. Nežiarlila by som, netrápila sa, nerobila scény. Nechala by som všetko plynúť a len ho mala rada. A verila, že on má rád mňa. Lebo mal. Napriek alkoholu, odchodom, neverám. Rozhodnúť sa pre rozvod bolelo, dvadsaťpäť rokov je dlhý čas. Ale keď som spravila ten krok, bolo to oslobodenie. Myslím, že už to pochopil aj Oldík,“ vyznala sa.
Nebola matkou podľa predstáv
Viac ako rozpadnuté manželstvo ich teraz trápia problémy s dcérou. Zdá sa, že 32-ročná Karolína zdedila príliš veľa otcových génov.
Tiež ju zlákalo herectvo a začala študovať na konzervatóriu, no alkoholické výstrednosti a neviazaný život jej učitelia prestali tolerovať a tesne pred maturitou ju vyrazili zo školy. To však bol len začiatok.
Karolína to roztočila na plné obrátky, až napokon ju koncom roku 2013 museli rodičia nechať hospitalizovať na psychiatrii.
Konvalinková si vyčíta, že nebola takou matkou, ako by si bola sama želala, keďže popri materstve pracovala na svojej hereckej kariére.
„Snažila som sa, ale nemôžem povedať, že by som bola 100-percentná mama. Zrejme som dcére chýbala. A to si ja sama nemôžem odpustiť. Nevedela som komunikovať so svojím dieťaťom, ako by som chcela. Mňa to v detstve nikto nenaučil. Nikto s nami nekomunikoval,“ vysvetlila.
Našla si veľkú rodinu
Preto je obdivuhodné, že aj napriek všetkým týmto ťažkostiam má optimizmu na rozdávanie.
„Našla som jediný možný recept a ten tkvie v snahe užiť si každý okamih. A okrem toho som sa rozhodla, že si nenechám ukradnúť tešenie sa. Ľudia sa často trápia úplnými malichernosťami a tešiť sa pritom môžu aj z drobností, ako je rozkvitnutý zlatý dážď,“ zdôraznila.
A keďže sa jej nepodarilo mať veľkú rodinu, svoju energiu venuje iným deťom. Tie ju veľmi potrebujú. Aj osobné skúsenosti z „decáku“ ju viedli k tomu, že sa stala patrónkou nadácie, ktorá sa stará o opustené deti v pestúnskej starostlivosti, aby nemuseli poznať detské domovy.
Rozprávková bytosť
Mnoho ľudí o Nadi Konvalinkovej hovorí, že je rozprávkou bytosťou. A nielen preto, že si zahrala v množstve rozprávkových príbehov, ako sú napríklad Honza málem králem, Lotrando a Zubejda či Nesmrtelná teta.
Každý, kto ju pozná, počnúc jej výbornou kamarátkou herečkou Květou Fialovou, o nej hovorí len to najlepšie a najmilšie. Že je to skrátka kúzelné slniečko.
„Každému pomôže, je vrúcna, nie je náladová, nemá zlú vlastnosť,“ povedala o nej K. Fialová.
A aký je jej vzťah k rozprávkam?
„Mám rada rozprávku Láska rohatá, za ktorú sme dostali cenu detskej poroty na jednom festivale a tam konečne hrám zápornú postavu. No vždy sa rada pozriem aj na Lotranda a Zubejdu. Mala som tam síce menšiu roličku, ale páči sa mi hlavne preto, že má pôvab a je tak krásne česká. Srší znej láska, pohoda a človečenstvo, ako z rozprávky sršať má. Kiež by to tak bolo aj v živote.“
Autor: Spracovala: Anna Novotná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
