Existujú všelijaké ocenenia, ktoré vyzdvihujú určité rodičovské zásluhy. Poznáme Otca roka, Matku roka, taký i onaký významný počin v tejto sfére. Ja si však myslím, že by malo existovať aj ocenenie Rodič pubertiaka. Niekedy je to výkon hodný aj Nobelovky za mier.
Ak máte malé bábätko, ste určite presvedčení, že je náročný záprah. Je náročné v noci vstávať k budiacemu sa dieťaťu. Musíte ho kúpať, kŕmiť, kočíkovať a podľa plaču odhadnúť, aký problém ho trápi.
Uisťujem vás, že o pár rokov si na toto bude spomínať ako na selanku. Len čo vaše bábätko vyrastie, ba až vás prerastie, bude mať 16 rokov, nohu väčšiu ako vy, začne sa holiť/líčiť a myslieť si, že vie všetko najlepšie, tak ešte len vtedy sa začne divočina.
Život s pubertiakom preverí odolnosť každého rodiča a vyžaduje si mega veľkú dávku trpezlivosti, tolerancie a zmyslu pre humor. Inak sa ľahko stane, že prepadnete depresii a skončíte u cvokára na pohovke. Alebo prepadnete sekte alebo sektu či inému alkoholickému nápoju na upokojenie nervov.
Pubertiak je tvor zvláštny. Odhadnúť jeho momentálnu náladu, citové rozpoloženie a hladinu hormónov sa skrátka nedá. Na to neprišli ani povestní americkí vedci. My, pubertou skúšaní rodičia, však vieme zostaviť aj rebríček situácií, ktoré sme prežili a čuduj sa svete, prežili ich aj naše ratolesti.
1. Slovo: „trápne". Zvyknite si, budete ho počúvať niekoľko rokov. Trápne bude všetko, čo budete od pubertiaka požadovať. Trápni budete aj vy, keď začnete pred návštevou hovoriť o jeho veličenstve. Trápne bude oblečenie, ktoré sa vám páči, trápna bude vaša hudba, aj váš filmový vkus.
2. Veta: „Už to bude". Doposiaľ táto veta vyjadrovala, že človek, ktorý ju vyriekol, sa vám bude venovať maximálne do 5 minút. No pubertiak žije v inom časovom pásme ako vy. A zvlášť, keď sedí pred počítačom. Ak ho požiadate, aby vyniesol smeti, umyl riad, alebo vám niečo priniesol a on povie „Už to bude", rátajte tak s polhodinkou.
3. Nevyspytateľnosť. Jeden deň príde zo školy a opíše vám do detailov, ako ten deň prežil... Nemyslite si, že takto to bude vždy. A ak ho druhý deň budete čakať s úsmevom a s otázkou, ako bolo, zavrčí: „Nijako!" Opýtate sa: Trápi ťa niečo? Odpoveď: „Nič!" Opýtate sa: „Môžem ti pomôcť!" Odpoveď: „Nerieš!" Tak neriešte. Je to len dielo hormónov.
4. Predstavy o poriadku. Na tie vaše zabudnite. Pubertiak má neobyčajne silne vyvinutý zmysel pre neporiadok. Roztrúsené zemiakové lupienky ani nevidí, zápach z pohodených ponožiek necíti a stôl zaváľaný hlúposťami ignoruje. Vašu snahu prinútiť ho k upratovaniu odbije vetou: „Inteligent sa vyzná aj v chaose."
K tomu treba prirátať gúľanie očami, mykanie plecom, ustavičné obzeranie sa v zrkadle, používanie vašich šiat a mejkapu, nechuť k akýmkoľvek domácim prácam... a takto by sme mohli pokračovať do nekonečna. Ale puberta, našťastie, nekonečná nie je.
Takže si treba len povedať, že ono to raz prejde a potom sa mu pomstíte. Nič nedokáže spoločnosť zabaviť lepšie ako spomienky na pubertálne výstrelky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
