Má skvelú postavu a disponuje „buldočou“ vytrvalosťou, vďaka ktorej sa mu darí realizovať i tie najodvážnejšie folklórne projekty. Nezbožňuje však len tradičné ľudové umenie, ale najmä svoju manželku Katku a dcéru Tarunku.
Sympaťák patrí k typom umelcov, ktorí riadne pracujú na svojom vzhľade. Vypracované telo mu môže závidieť nejeden mladík.
„Od klasického posilňovania som prešiel k fitnes. Vyskúšal som niekoľko metód cvičenia a veľa tancujem. Treba však jedným dychom dodať, že posilňovňa tancu nesvedčí, lebo sa s ním tak trošku bije. Je však veľmi dôležitá na kondíciu. Celkovo sa zameriavam skôr na viac opakovaní, výbušné veci, vytrvalostné cviky... a veľa behu. Takto na sebe pracujem, dávam sa dokopy a udržiavam vo forme,“ prezradil nám pred časom človek disponujúci mimoriadne pevnou vôľou.
Jedným dychom však priznal, že je to preňho stále viac náročné.
"Je to, samozrejme, čím ďalej, tým ťažšie a ťažšie. Pretože vek nepustí a organizmus už jednoducho niečo pamätá. Dúfam však, že to na javisku nevidieť a divák má z toho napríklad v rámci predstavenia Tanec nad črepinami taký istý pôžitok, ako keď sa pozerá na tanečníkov.“
Folklór vďaka láske
Jeho prvou manželkou bola Zuzana Ťapáková, bývalá riaditeľka TV Markíza, no už vyše jedenásť rokov miluje dlhoročnú sólistku SĽUK-u, tanečnicu Katku. Práve ona bola impulzom, prečo sa po rokoch začal opäť intenzívne venovať folklóru.
„Ešte ako malý chlapec som tancoval. Potom nastalo hluchšie obdobie a keď som mal nejakých šestnásť, sedemnásť, nastúpila Lúčnica. Potom som musel veľmi rýchlo prestať, lebo ma prijali na VŠMU, takže som to zavesil na dlhé roky na klinec. V štyridsiatke som sa stal riaditeľom Novej scény, chystali sme Kuba a zoznámil som sa s manželkou. No a s kamarátom Ervínom Vargom sme pre SĽUK pripravili predstavenie Sen a vo mne skrsla myšlienka, že by som si ešte predsa len rád zatancoval. A tak mi to zachutilo, že vznikli 'staré ' Črepiny, podľa ktorých som robil film a potom som dal dokopy ďalšie podľa filmu, takže kruh sa uzatvoril.“
Prebolený rozvod
S druhou manželkou Katkou, s ktorou má dcéru Tarunku, to vraj bola láska na prvý pohľad.
„S miernou nadsádzkou áno, bola to láska na prvý pohľad. A vydržalo nám to do dnešného dňa. Máme jedenásťročnú dcérku Tarunku a som šťastný. Stále som zamilovaný, čo je úžasné. Lebo naozaj, musím sa priznať, že som už ani neveril, že niečo takéto ešte môže prísť. Že nastane spriaznenosť duší a vzťah k partnerovi ostane aj po rokoch taký, ako keď sme sa zoznámili. A ak by som to mal definovať slovami, či som šťastný, tak po tejto stránke rozhodne áno,“ netají svoje city muž, ktorý prvý rozvod neprežíval ľahko a dodnes o tom nerád hovorí.
„Bolo to dosť dramatické... Samozrejme, že človek možno prežíva aj iné veci, ktoré sú ďaleko ťažšie, ale toto bolo náročné. Bolo to hektické, a samozrejme, človek na to potom aj nerád spomína. Avšak už teraz, s odstupom času, je to prebolené, zahojené, odídené, odviate vetrom. Teraz sa už na to dívam trošku inak, ale v tom období to bolo naozaj veľmi náročné a ťažké.“
Vždy túžil po dieťati
No hoci si hovoril, že sa už druhýkrát určite neožení, láska všetko zmenila.
„Toto je totiž úplne nová skúsenosť, nová hodnota v mojom živote a potom sa nám narodila dcérka. To bolo niečo, po čom som vždy túžil. Vždy som to chcel, a tým pádom sa všetko zmenilo o 180 stupňov. A človeku už potom nič také nevadí, nerozmýšľa už tak ako kedysi. Odrazu pre mňa bolo všetko nové, užíval som si každý krok nového vzťahu a nového života, čo bolo pekné a príjemné.“
Hoci na to nevyzerá, manželka o ňom rada rozpráva, že je veľký romantik a rozmaznáva ju milými esemeskami a drobnosťami, ktoré vzťah vyvedú zo všednosti a zo zaužívaného zabehaného stereotypu.
„Snažím sa jej aspoň raz za čas doniesť kvety, zatelefonovať... Keď naraz precitnem a uvedomím si, aké mám šťastie, že mám vedľa seba takého partnera a človeka, ktorému môžem dôverovať, na ktorého sa môžem obrátiť a ktorý ma podrží... A jedna dáma veštica mi povedala, že Katarína je moja osudová alebo teda životná láska. Tak ak by som to mal od nej prevziať, tak si uvedomujem, že asi áno. Pri nej totiž pociťujem takú tú istotu. Som si skrátka istý, neviem to inak povedať. Takže robievam to.“
Zbožňuje svoju prácu
Túžbu po ďalšom dieťati netají, no zároveň vysvetľuje, že to nie je také jednoduché. Jednak kvôli času, ale i pribúdajúcim rokom.
„Viete, nerád by som sa dožil toho, ako môj kolega Ivan Krivosudský, keď kočíkoval svojho synčeka a prišli za ním, že akého má krásneho vnúčika. Zase však na druhej strane, keď to niekto veľmi chce a bytostne to tak cíti, tak je to jedno. Čo má kto čo hovoriť. Takže uvidíme.“
Aby to však nevyznievalo, že žije len pre rodinu, treba povedať, že vyslovene zbožňuje svoju prácu. Život si bez divadla nedokáže predstaviť.
„Je v každej mojej bunke. Prišiel by som o kus seba. No človek musí byť pripravený aj na nové výzvy, nové situácie. Život je zmena, ale divadla by som sa úplne vzdávať určite nechcel.“
Marek Ťapák nie je len známy slovenský herec, ale i scenárista, režisér a tanečník. Je synom režiséra Martina Ťapáka, ktorý nás začiatkom februára navždy opustil.
Po ukončení štúdia na VŠMU v roku 1983 začal svoju hereckú kariéru na doskách Novej scény, v roku 1996 sa stal jej umeleckým šéfom, o dva roky neskôr riaditeľom, ktorým bol až do roku 2001.
Najvýznamnejšie divadelné herecké úlohy stvárnil v predstaveniach Don Juan, alebo Láska ku geometrii. Vo filme debutoval v detských úlohach, ktoré režíroval jeho otec. Zahviezdil v postave Radka v rozprávke Popolvár najväčší na svete.
Účinkoval v televíznom seriáli Povstalecká história, spolupracoval na televíznom projekte režiséra Vladimíra Micháleka Záchranári. V júni 2012 mal premiéru jeho filmový projekt Tanec medzi črepinami.
Z filmu, ktorý bol označený za najambicióznejší porevolučný tanečný filmový projekt, vzniklo nové naštudovanie, ktoré ostalo v repertoári SĽUK-u.
Keďže miluje výzvy, zahral si napríklad aj vo filme Sagarmatha, ktorého scény sa nakrúcali na Mount Evereste vo výške 5 370 metrov nad morom.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
