Už roky je v Čechách viac pracovných príležitostí pre hercov, a tak na nich doma neraz zabudneme, zatiaľ čo u susedov ich velebia. To je aj prípad Sone Norisovej. Po česky už rozpráva pomaly viac ako po slovensky a zo záujmu sa mimoriadne teší. Z každej cesty si dokonca spraví príjemný výlet vlakom a na rivalitu svojich kolegýň sa tiež nemôže sťažovať.
Odchody hercov, ale aj spevákov k našim západným susedom sú dlhodobý problém.
Paradoxne sú tam často úspešnejší ako bývali doma.
Soňa Norisová zatiaľ na druhý breh neprešla úplne, no sama si uvedomuje, že v Čechách pôsobí už niekoľko rokov viac ako doma na Slovensku.
„Cestovanie sa stalo súčasťou mojej práce. Počas posledných rokov pracujem viac v Čechách ako na Slovensku. Na Slovensku hrám divadlo, ale točí sa tu menej filmov aj seriálov, tým pádom tu nie sú také pracovné príležitosti.“
Neustále presuny ju dokonca vôbec nestresujú, vo vlaku má aspoň čas vybaviť si elektronickú poštu, naučiť sa scenáre alebo si prečítať dobrú knižku.
Vymenené úlohy
Podobné presuny zažila pred rokmi aj Sonina sestra Zuzana. Teraz sa doslova vymenili. Zatiaľ čo je Zuzana doma s dvojročnou dcérou Julkou, Soňa cestuje.
„Teraz sa vídame hlavne doma. Môj syn má deväť rokov, už je z neho veľký školák, ale aj napriek veľkému vekovému rozdielu si spolu s Julkou fantasticky rozumejú a navzájom sa inšpirujú, z čoho mám veľkú radosť.“
Soňa sa snaží popri práci stíhať aj starostlivosť o domácnosť a hlavne o syna Michaela.
S písaním domácich úloh a učením sa mu stále rada pomôže.
„Baví ma to, ale tiež cítim, že sú na dnešné deti kladené veľmi vysoké nároky. Ja som to nezažila, niekedy mi ho je až ľúto, koľko učenia mu naložili a nemá čas sa hrať. Našťastie ho škola baví, čo je dobre,“ vysvetlila herečka v rozhovore pre portál idnes.cz.
Syn po herectve netúži
Michael má síce herectvo v krvi, no príliš ho nezaujíma. Radšej by chcel byť dirigentom, ale možno z neho rastie aj nádejný športovec.
„Chodí na klavír, zatiaľ ho to baví, má veľmi fajn učiteľku, ale inak skôr športuje. Hrá florbal, tam sa vybehá a tiež aikido, bojové umenie, ktoré nie je agresívne a bude sa vedieť brániť, keby to náhodou niekedy potreboval. Čo sa týka hereckých ambícií, zatiaľ po tom netúži. Zahral si v komparze, keď bol so mnou na natáčaní, ale to len kvôli tomu, aby si zarobil nejaké peniažky,“ smeje sa mama malého Michaela.
Výberu jeho budúceho povolania teda necháva voľný priebeh.
„Ja som tiež dlho nevedela, že budem chcieť hrať. Všetko ukáže čas.“
Trému má stále
Soňa sa nakoniec okrem hrania venuje aj spievaniu vo vokálnej skupine Fragile.
„Veľmi sa z toho teším. A cappella nie je práve komerčný žáner, takže to, kde momentálne sme, považujem za veľký úspech. Niekedy je to časovo náročné, ale, našťastie, máme už aj alternácie, inak by som to nestíhala. Som rada, že mám okrem herectva aj takúto aktivitu.“
Na otázku, či sa lepšie cíti v úlohe speváčky alebo herečky, nerada odpovedá, no priznáva, že pred každým vystúpením máva stále veľkú trému.
„Mávam trému na castingoch, pred prvou klapkou na natáčaní, pred každým predstavením, aj teraz nedávno som doma hrala po dlhšej dobe a bola som nervózna, ako by som stála na javisku po prvý raz v živote. Pochybujem o sebe, ale myslím, že pochybovať nie je na škodu. Sebavedomie si budujem stále, ale už som sa naučila, aby to na mne nebolo vidieť.“
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
