A každá dievčina snívala o tom, že by jej mohol do uška nezameniteľným „chraplákom“ zanôtiť baladu o Šípkovej Ruženke... Jiří Schelinger bol idolom sedemdesiatych rokov. Kariéru ukončil predčasne. Od jeho tragickej smrti uplynie v pondelok 13. apríla 34 rokov.

Oficiálna verzia je jednoduchá: Vraj dobrovoľne skočil v Bratislave do Dunaja. Mal vtedy len 30 rokov. Jeho telo údajne vylovili z vody 7. mája 1981 pri osade Bodíky.

Okolo tragédie však kolujú konšpiračné teórie, lebo fanúšikovia ani rodina sa s ňou nechceli zmieriť.

Pitevná správa plná bludov

V osudný deň odišiel do Bratislavy nakrúcať reláciu Televízny klub mladých. Večer strávil s istým mladým párikom v krčme a mladíka vraj provokoval kurizovaním jeho slečne. Začali sa hecovať, čo vyústilo do toho, že obaja skočili z mosta.

Toho druhého našli, ako sa z posledných síl drží bójky na hladine Dunaja. Schelinger zmizol pod hladinou.

Jeho brat je presvedčený, že telo, ktoré pochovali, nebol jeho brat. V pitevnej správe totiž našiel veci, ktoré nesedia so skutočnosťou.

Vraj tam bola uvedená nesprávna výška, veľkosť chodidla a že mŕtvy mal nezväčšené mandle, pričom spevák mal mandle vyoperované. Brat sa po rokoch pokúšal nájsť svedkov a vyšetrovateľov, ale bez úspechu.

Hlavný vyšetrovateľ bol už vtedy nebohý a spisy skartované. Aj tieto informácie viedli k tomu, že sa medzi ľuďmi začalo hovoriť o tom, že mu k smrti dopomohla ŠtB, alebo že sa neutopil, ale preplával do Rakúska a žije si tam v ústraní.

Vždy chcel skočiť

Spevákova druhá manželka Jitka poskytla celkom iný pohľad.

„Jirka niekoľkokrát hovoril o tom, že skočí z mosta, a tak si to podľa mňa chcel vyskúšať. A poviem to tak, ako to je – dosť fajčil marihuanu. Mám pocit, že vtedy, keď sa to stalo, bol dosť zhulený. Raz som mu vyhodila piksličku s trávou a bol z toho veľký smútok. On proste potreboval občas nejaké povzbudenie a odreagovať sa od tlaku tých koncertov,“ povedala.

Demonštratívna samovražda

Tak či onak, touto tragédiou prišla vtedajšia československá hudobná scéna o talentovaného bigbiťáka a rockera.

Veď Jiřímu Schelingerovi bolo priam predurčené stať sa spevákom. Rodák z dedinky Bousov neďaleko mesta Čáslav mal k muzicírovaniu blízko, keďže jeho otec bol učiteľom hudby.

Prvú kapelu si založil už na základnej škole, no keďže aj on mal získať „poctivé“ remeslo, začal sa učiť za inštalatéra.

A vtedy prišli pubertálne vylomeniny. Pre výtržnosti a drobnú krádež sa ocitol aj vo vyšetrovacej väzbe a aby sa odtiaľ dostal, demonštratívne sa pokúsil o samovraždu.

Musel absolvovať liečenie na psychiatrickej klinike, no napokon to prinieslo aj pozitívny výsledok – dostal modrú knižku a nemusel narukovať na povinnú vojenčinu.

Úspešný, no chudobný

Inštalatéra, pochopiteľne, nikdy nerobil. Na začiatku kariéry vystriedal niekoľko hudobných skupín, pôsobil aj v kapele Karla Šípa Faraon a práve s nimi natočil svoj prvý veľký hit Holubí dům.

Neskôr odišiel ku kapele Františka Ringo Čecha a spolu s nimi v roku 1977 koncertovali aj so svetoznámou kapelou Smokie.

Paradoxom bolo, že hoci bol obľúbeným spevákom a často koncertoval, ledva z toho vyžil.

„Mal 160 korún za koncert. Stále hral, makal a v podstate sme si stále požičiavali od rodičov. Bol bohatý jednorazovo, keď dostal peniaze za vystúpenie v zahraničí. To sme šli na dovolenku, kúpili sme si perzský koberec a tým to skončilo,“ vysvetlila jeho manželka.

Pre Antichartu sa chcel dokaličiť

Navyše sa Schelinger musel mať na pozore, lebo už len svojím vzhľadom a dlhými vlasmi provokoval vtedajší režim.

„Bol v každom prípade apolitický a posudzoval ľudí podľa toho, ako rozumejú muzike. Musel však podpísať Antichartu, inak by bol jeho kariére koniec. Vtedy si chcel zlomiť obe ruky, aby tam nemusel ísť. Mal nejakú fintu, že vraj keď si zabalí ruky do cibule, tak mu opuchnú. Ale odhovorila som ho od toho, takže to nakoniec museli aj s Ringo Čechom podpísať,“ vysvetlila Jitka Poledňáková Schelingerová.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.