Našťastie na rodnú Bratislavu nezanevrela a stále sa sem rada vracia. Okrem hrania v seriáloch či na divadelných doskách je z Hany Gregorovej aj šikovná riaditeľka divadla. Plná energie vyhlasuje, že život miluje a naplno ho treba žiť za každých okolností.
Herečkini priatelia o nej často hovoria ako o nezastaviteľnej mašine. Niečo na tom pravdy bude, neustále pendluje medzi Prahou a Bratislavou, hrá, manažuje divadlo, stará sa o dvoch psov a občas aj o svoje dve deti, aj keď sú dávno dospelé.
„Občas sa mi to zdá únavné, ale bojím sa, že ak by som ten motor na chvíľu vypla, už ho nenahodím. Netuším, čo to vo mne je. Viem len, že mám rada život a snažím sa ho naplno žiť. Osobne potrebujem v živote pohyb a zmenu. Neobsedím na mieste. Preto napríklad nechodím ani na kozmetiku," vysvetľuje so smiechom herečka.
Mladá duša
Práve jej mladistvá vizáž leží mnohým v žalúdku.
Neprajníci ju dokonca obviňujú, že si do tváre nechala aplikovať špeciálne kozmetické nite, vďaka ktorým je tvár vypnutá a bez vrások: „Ja ani neviem, o čo ide. Na takéto veci neverím. Podľa mňa je najdôležitejšia genetika. Moja mama mala krásnu pleť aj ako osemdesiatročná, a pritom starla úplne prirodzene. Chvalabohu, moja duša je stále mladá, len telo ju predbehlo."
K fantastickému výzoru určite prospieva aj životné nastavenie. Treba myslieť pozitívne a problémy riešiť s chladnou hlavou.
Napríklad aj koniec seriálu Chlapi neplačú, kde Hana Gregorová účinkovala, je pre mnohých hercov nie príliš pozitívnou správou, ona sa celkom teší.
„Dva roky nakrúcania boli pre mňa veľmi príjemné, zoznámila som sa s mladými talentovanými ľuďmi, ktorí ma obohatili, ale všetkého veľa škodí. Neviem, či je dobré nakrúcať jeden seriál celú večnosť. Osobne potrebujem v živote pohyb a zmenu," vysvetľuje.
Vystačí si so spomienkami
Aj keď herečka žije dlhé roky v Čechách, na rodnú hrudu sa vždy rada vracia.
„Som rodená Bratislavčanka, mám v tomto meste veľa priateľov a vždy sa sem budem rada vracať. Aj preto som si nedávno kúpila menší domček v Rajke, aby som tu mala niečo svoje."
Občas na Slovensko privedie aj svoje dve deti, dcéru Rolu a syna Ondreja, ktorého tvorba je u nás dobre známa
. „Skladá hudbu pre kapelu, pre divadlo, ale jeho najväčším snom je filmová hudba. Obdivujem jeho talent, aj keď musím povedať, že občas ho treba trošku hnať. Na môj vkus mu niektoré veci trvajú pridlho," bonzuje na syna starostlivá mama.
Jeho otec, nebohý Radek Brzobohatý, zohral v objavovaní synovho talentu veľkú rolu, práve on ho nútil chodiť na husle a neskôr na klavír.
Ani tri roky po jeho smrti si herečka do domu nepriviedla iného muža: „V mojom veku ísť na rande, držať sa za ruky, príde mi to smiešne. Ani som si nevšimla, že by som za dverami mala zástup záujemcov. Zatiaľ si vystačím so spomienkami."
Autor: Spracovala: Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
