Takzvaná reštrukturalizácia Váhostavu sa obracia do matky všetkých káuz na Slovensku.
Analyzovať to celé je mimo možností komentára. Čo z obrazu kričí v prvom rade, je, že v získavaní zákaziek v ráde stoviek miliónov bola dlhé roky – cez dve Ficove vlády – protežovaná firma, ktorej vlastnícka štruktúra má zjavnú podobu zločineckého spolčenia.
Na kategorické tvrdenia niet guráže. Kompozícia fantómových „firiem", či vlastníckych, či veriteľských (držitelia pohľadávok), však jasne napovedá, že bola budovaná s cieľom ukryť (zrejme, najmä) fyzické osoby, ktoré sa nesmú nechať vidieť ako koncoví užívatelia.
Všade sa píše, že Široký, Široký, Široký. Z podstaty podnikania Váhostavu, ktoré je pupočne zviazané so štátom, však vyplýva viac než podozrenie, že v tých škatuliach a boxoch na Cypre, Novom Zélande či Londýne Široký (či jeho syn) buď nebýva sám, alebo – v niektorých schránkach – nemusí byť vôbec.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
