Veľkonočné sviatky oslavujú ľudia po celom svete. Každá krajina má svoje vlastné zvyky a niektoré sú naozaj netradičné. Ak vám nie je po chuti naša šibačka či oblievačka, usporiadajte napríklad hon na ukryté čokoládové vajíčka.
Rakúsko
Na Veľkú noc u našich rakúskych susedov vôbec nepoznajú oblievačku ani šibačku, ale je zvykom, že rodičia poschovávajú v dome alebo záhrade maľované a čokoládové vajíčka, ktoré potom deti hľadajú a veľkonočný zajačik
Osterhase nosí dokonca darčeky. V Rakúsku k veľkonočným jedlám patrí jahňacina, dusená šunka, vajíčka a chren. Typické sú tiež kysnuté koláče so škoricou a hrozienkami.
Rusko
Veľká noc je po Vianociach pre pravoslávnych druhým najväčším sviatkom. V Rusku je tradičným zvykom farbiť kraslice varením vo vode s cibuľovými šupkami.
So zafarbenými a vychladnutými vajíčkami zvyknú Rusi hrať hru pri ktorej sa snažia protivníkovi rozbiť vajíčko bez toho, aby praskli to svoje. Ten, kto vyhrá si môže niečo želať. V Rusku sa počas sviatkov podávajú iba studené jedlá.
Fínsko
Súčasťou tradícií vo Fínsku sú príbehy o čarodejniciach, ktoré „lietajú" v škandinávskych krajinách medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou.
V uliciach vo Fínsku môžete v tomto období stretnúť maškary so začiernenými tvárami a hlavami previazanými šálom, alebo prezlečené za čarodejnice.
Idú „žobrať" a so sebou nesú násady na metly, kanvice na kávu a mladé vŕbové výhonky. Za „koledovanie" si zvyčajne vyslúžia malú sladkú odmenu.
Švédsko
Švédi nazývajú Veľkú noc Paskdagen. V každej rodine sa pred Veľkou nocou poriadajú večierky, na ktorých sa maľujú kraslice. Večer si Švédi zakladajú vatry a púšťajú ohňostroj.
Medzi neodmysliteľnú výzdobu tu patria brezové metly, ktoré majú konce vetvičiek ozdobené farebnými pierkami. Sú to vlastne rozpletené výhonky prútia, ktorými sa odpradávna Švédi šibali.
Tradičnými jedlami na Veľkú noc vo Švédsku sú praženica, omeleta, losos, jahňacina a vaječný koňak.
Írsko
V Írsku je obdobie pred Veľkou nocou obdobím pôstu a modlitieb.
Vajíčka, ktoré tu sliepky znesú na Veľký piatok sa označia krížikom a každý Ír by na Veľkonočnú nedeľu mal zjesť aspoň jedno takto označené vajíčko. Práve Veľkonočná nedeľa je dňom, kedy Íri vychádzajú do ulíc tancovať.
Tancom súťažia o koláče. Rovnako, ako vo Švédsku, je tu populárne „gúľanie vajíčok". Každý súťažiaci dostane paličku alebo lyžičku a má za úlohu čo najrýchlejšie dokotúlať vajíčko k cieľovému bodu.
Autor: mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
