Ak ste si doteraz mysleli, že moderátor Patrik Herman je len suchopárny jedinec bez štipky zmyslu pre humor, budete musieť pozmeniť názor. Štyridsiatnik sa síce na obrazovke tvári seriózne, no keď má možnosť, rád sa zasmeje nielen na svoj, ale aj cudzí účet a nielen na 1. apríla.
Dnešný deň lumpární a výmyslov je obľúbený najmä medzi pubertálnou mládežou.
O niečo menej „akční“ bývajú čerství štyridsiatnici, ktorí sa živia moderovaním relácie o ľudských osudoch. Patrik Herman však pod serióznou košeľou skrýva dušu poriadneho beťára. Dokonca nemá problém, ani keď si z neho niekto vystrelí.
„Napríklad v tábore vedia, že so mnou môžu robiť kadečo. Namočili mi podsedák na stoličke, na ktorú som si následne sadol, do kávy som dostal namiesto cukru soľ, deti dostali vyprážaný syr, mne kuchárky vypražili špongiu, keď som na hodinu odišiel do mesta niečo vybaviť, dvadsať detí mi nabehlo do izby, aby mi zašili všetky otvory na tričkách, nohaviciach... Keď som polonahý padal na zem a chcel som sa zakryť aspoň paplónom, zistil som, že ten je prišitý k plachte a plachta k matracu,“ smeje sa Herman.
Bobovanie nevynechal
Výmysly rád oplatí v rovnakom duchu.
„Mám rád malé zlomyseľnosti, človeka to vzpruží a stále ho to drží v napätí.“
A týmto to ani zďaleka nekončí. Nedávno si s kamarátom kúpil autíčka na diaľkové ovládanie a zabával sa s ním na parkovisku, v sobotu sa zas v Košiciach vybral na bobovú dráhu, aj keď bola zima, mrholilo a meteorológovia vydali výstrahu pre víchricu.
„Nemôžem byť v Košiciach a nedostať sa do Kavečian. Tú polhodinku si vždy nájdem. Aj teraz, ja viem, že bolo katastrofálne počasie, ale bobová dráha išla a zrejme sme boli prví aj poslední zákazníci v ten deň. Bolo to úžasné,“ nadšene vysvetľuje.
Sviatky nemusí
Blížiace sa sviatky jari obľúbený moderátor neprežíva s rovnakým nadšením ako 1. apríl. Odkedy mu zomrel otec, sviatky všeobecne príliš neobľubuje.
„Už to nie je pre mňa sviatok, ako keď som bol dieťa. Od tatinovej smrti pre mňa sviatky prestali existovať, aj keď sa hovorí, že čas všetko lieči, zatiaľ sa to nestalo,“ hovorí Patrik Herman.
S otcom chodieval pravidelne šibať a navštevovať celú rodinu a priateľov, teraz zostáva doma a snaží sa vymyslieť náhradný program.
„Sú ľudia, ktorí sa na Veľkú noc tešia, niekto tento sviatok považuje za komerčný a niekto je taký ako ja, že mu počas sviatkov niekto chýba a bez nich to nie je to, čo to bolo.“
Výzdoba vďaka kamarátom
U Hermana by návštevy márne hľadali kraslice či iné symboly jari. Výzdobu nepripravuje žiadnu. Tento rok sa mu zútulniť domov rozhodli priatelia, ktorí mu darovali kvetináč s kraslicou.
„Nechcel som ani teraz nič, no kamaráti mi doniesli krásny kvetináč s veľkonočným vajíčkom ako sviecou, okolo sú suché kvety, lebo živé by som nebol schopný polievať,“ priznáva a hovorí, že rovnako biedne je to aj s varením sviatočných špecialít.
.„Moje varenie je katastrofa. Ľavotočivé a pravotočivé párky s kečupom a horčicou sú vrchol môjho kulinárskeho umenia.“
Kuchynské vychytávky
Jedného dňa možno nastane transformácia a moderátor vydá kuchársku knihu.
„Čo ak vo mne drieme kuchársky talent, len ho ešte nikto neprebudil? Možno raz budem písať kuchárske knihy pre mužov ako ja, čo vedia v štyridsiatke uvariť len párky a aj vajíčko namäkko spravia vždy natvrdo.“ Na vajíčka je Patrik skutočný macher, síce variť nevie, ale kuchynské vychytávky má v malíčku. „Vajíčko natvrdo urobíme tak, že ho hodíme do rýchlovarnej kanvice a necháme trikrát zovrieť,“ uzatvára so smiechom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
