Ivan Romančík, ktorý o pár dní oslávi 65 rokov, si však cestu životom dokázal poriadne skomplikovať. Posedel si za mrežami, mal problémy s komunistickým režimom a na istý čas podľahol alkoholu. So všetkými svojimi démonmi sa však napokon vysporiadal a teraz z neho srší pohoda, humor a spokojnosť.
Deti známych umelcov verejnosť často obviňuje z toho, že im rodičia vyzametali cestičku ku kariére a dokonca ju ustlali ružovými lupienkami.
O Ivanovi Romančíkovi to rozhodne neplatí, aj keď bol synom významného herca Ela Romančíka. Ten ani len netušil, že sa vybral na prijímačky.
S otcom mal umelecký vzťah
„Ako malý som chcel byť lekárom, možno gynekológom,“ tvrdí so smiechom.
„Keď sme boli deti, mama k nám málokedy volala lekára, väčšinou nás liečila sama. Zdedila to po starej mame a ja som to zas podedil po nej, preto ma medicína fascinovala. No na druhej strane ma lákalo aj divadlo, pretože som bol odjakživa zabávač. Mal som rád vtipy, scénky a na základnej škole som so sestrou účinkoval v divadelnej hre, ktorú režírovala mama. Keď som si poslal prihlášku na VŠMU, otec o tom nemal ani potuchy. V tom čase filmoval Kladivo na čarodejnice v Prahe. Absolvoval som prijímacie skúšky, zobrali ma a pán Zachar mu to po návrate z Prahy oznámil namiesto mňa. Neskôr chodil na moje predstavenia, ja na jeho a vždy sme sa o práci bavili ako dvaja kolegovia. Bol to pekný umelecký vzťah medzi otcom a synom,“ zaspomínal si.
Pre sovietsku zástavu do basy
Otcova popularita mu nebola nič platná ani o pár rokov neskôr, keď si z mladíckej nerozvážnosti poriadne zavaril.
Na konci tretieho ročníka, po úspešných skúškach s kamarátmi trochu pooslavovali a potom si s dievčatami posadali v parku na lavičku. Nad nimi viala sovietska zástava a keďže Ivanovi prekážala, zvesil ju a dal pod lavičku.
Odrazu prišli policajné autá a už ich brali. Ivan totiž netušil, že sedia neďaleko budovy vlády a na druhý deň mal byť zjazd KSČ.
„Okrem zástavy mi prišili aj to, že som ho chcel znevážiť a domov som sa vrátil po deviatich mesiacoch. Vyšetrovali ma tri a pol mesiaca. Dodnes si pamätám vôňu tej cely. Otec sa mi snažil pomôcť, ale nepodarilo sa mu to. Zgustol si na mne mladý prokurátor, ktorý ziapal na súde a žiadal pre mňa dva roky basy. Budoval si kariéru,“ zaspomínal si na chvíle, keď sa jeho ešte celkom nerozbehnutá kariéra zrútila. Školu, samozrejme, nedokončil a s posudkom hanobiteľa Sovietskeho zväzu ho nechceli vziať ani do divadelnej dielne. Rok robil v Bratislave poštára.
Napokon dostal ponuku z divadla v rodnom Martine, pochopiteľne len so súhlasom a pečiatkou vtedajšieho ministra kultúry Miroslava Válka. Nemohol však hrať nikde inde a dostával len plat eléva.
„Bola to hlúpa doba. Mnohokrát som bol hladný. Keď som na javisku hral tri hodiny Galilea, tak som si od susedy vydrankal chlieb s maslom alebo s masťou. Ale bola to dobrá škola života,“ konštatuje s tým, že vďaka tomu si uvedomil aj to, kto bol jeho ozajstným kamarátom.
„Keďže to klasifikovali ako politický prečin, mnohí si nechceli so mnou páliť prsty. Jedine Ivan Mistrík a Julo Satinský sa mi ozvali, či niečo nepotrebujem.“
Zlé obdobie sa skončilo v roku 1977, keď sa doslova zaťali tvorcovia filmu Ako sa Vinco zaťal a trvali na tom, že hlavnú postavu môže hrať jedine Ivan Romančík. Trvalo však dva roky, kým dostal povolenie nakrútiť a ďalšie dva roky zostal film v trezore.
„Nakoniec ho pustili, získal ocenenia a odvtedy ho vysielali vždy na výročie SNP, hoci tam nepadol ani výstrel,“ vysvetľuje s úsmevom filmový „Vinco“.
Alkoholové finty „odkukal“ od matky
No keď sa jeho život ako-tak ustálil, prišla ďalšia pohroma. Alkohol. Na rozdiel od mnohých iných hercov sa Ivan Romančík netají ani touto skúsenosťou.
„Je to súčasť môjho života, nemám to prečo skrývať,“ vysvetľuje chlap, ktorý na dne fľaše utopil niekoľko rokov svojho života.
A otvorene priznáva, že podiel viny na tom má aj jeho matka. Po rozvode rodičov s ňou Ivan aj so sestrou Helenkou zostali žiť v Martine. Aj mama bola herečka, no na vedľajšiu koľaj ju odstavil ťažký úraz.
„Síce sa z toho ako-tak dostala, ale mávala ukrutné bolesti a postupne ich začala tlmiť alkoholom. Odsudzoval som na nej klamstvo, že si nevypila a skrývala si alkohol na tajné miesta. Po rokoch som sa pristihol, že to isté robím aj ja. Človek odrazu prestane mať zábrany, prestane si vážiť sám seba. Tam fľaša v elektrike, tam za záchodom. Vypil som moskovskú vodku a miesto nej dolial do fľaše vodu. O dva týždne prišla návšteva, Olina ponúkla, štrngli si a hm... Bola to čistá voda. Našťastie som si to uvedomil a rozhodol sa s tým skoncovať. Pár dní pred premiérou Grand Hotela s Bednárikom som zabuchol dvere v divadle a šiel do nemocnice,“ otvorene porozprával.
Nepije vyše dvadsať rokov
Samozrejme, na protialkoholické liečenie sa vybral aj preto, lebo si uvedomil, že sa mu rozpadáva jeho rodina.
V tom čase bol už druhýkrát ženatý s herečkou Oľgou Solárovou, mali spolu dve deti a rozhodne nechcel, aby ho opustili.
„Zotrval som na protialkoholickom do konca, hoci som vedel, že už viac piť nebudem. Bolo to pre mňa veľké štúdium charakterov. Lekár mi povedal, že mi verí, ale žena mi stále neverila, preto som to musel absolvovať celé. Je to už vyše dvadsať rokov. Zistil som, že sa dá bez toho žiť a mám svätý pokoj,“ priznal otvorene s tým, že jediný zlozvyk, ktorý mu zostal, je fajčenie.
Rodina je veľkou radosťou Ivana Romančíka. A je vyrovnaný aj s tým, že ani jedno z jeho detí sa nepodalo na rodičov a herectvo si ich nezískalo.
S Oľgou Solárovou majú dcéru Ninu, ktorá vyštudovala špeciálnu pedagogiku a jej dcéra Tamarka je rodinným miláčikom.
Syn Ivan vyštudoval animáciu a grafiku a tiež je so svojím životom spokojný.
Nezameniteľný hlas
Na začiatku deväťdesiatych rokov sa rozhodol vo svojom živote urobiť ďalšiu významnú zmenu. Po sérií sklamaní z pomerov, ktoré vtedy nastali v Slovenskom národnom divadle, sa rozhodol odísť z dosiek, čo znamenajú svet.
Začal učiť na bratislavskom štátnom konzervatóriu, kde pôsobí aj dodnes a hlavným zdrojom obživy sa pre neho stal predovšetkým dabing. „Z divadelného platu som aj tak nemal ani na nájomné,“ hovorí.
Vďaka svojmu výraznému sfarbeniu sa stal hlasom Anthonyho Hopkinsa, či Clinta Eastwooda.
V posledných rokoch ho opäť objavili tvorcovia slovenských seriálov, a tak sa na obrazovky vrátil v Paneláku, Druhom dychu, či aktuálne v Divokých koňoch.
Zaujímavosti
– Rodina Romančíkovcov má herectvo v génoch. Ivan mal totiž sestru Helenku, ktorá tiež chcela byť herečkou, no na VŠMU ju nevzali, lebo sa podobala na Zuzanu Kocúrikovú a dve čiernovlásky v ročníku nepotrebovali. Zomrela mladá, no obe jej deti sa hercami stali a ide o súrodencov Martina a Zuzanu Kaprálikovcov.
– Ivan Romančík, ako pedagóg stál pri štarte viacerých známych mladých hercov, ako je napríklad Zuzana Šebová. „Výborne hrala aj drámu. Keď sme skončili štvrtý ročník, pýtala sa ma, či má ísť na prijímačky na vysokú školu. Načo, hovorím jej. Máš šancu ísť do divadla? Masti do divadla! To je škola,“ prezradil.
nov
Autor: Spracovala Nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
