Väčšinou si však vyberá úlohy, ktoré zosobňujú silné ženy. Hovorí, že bez sveta filmu by žiť nemohla, lebo jej umožňuje podeliť sa so svetom o to, čo vo vnútri cíti. Napriek tomu, že ju ťahali do mnohých hollywoodskych filmov, dokáže o meste plnom celebrít uvažovať triezvo. Jeho slávna éra už vraj skončila. Teraz je už vraj len strojom na filmy.
Čo pre vás znamená byť herečkou a natáčať filmy?
- Film je veľký prázdny stôl, na ktorý každý niečo prinesie - a kvetiny uprostred, to je výsledok, ktorý patrí divákovi.
Čo potrebujete na to, aby ste podali dobrý výkon?
- Na filme sa potrebujem aktívne podieľať, mám ráda harmonickú spoluprácu. Potrebujem sa skrátka o úlohe porozprávať. A je mi jedno, či ma má režisér osobne rád alebo nie. Čo ale neznášam, sú napäté vzťahy medzi režisérom a hercom.
Už v mladosti ste inscenovali divadelnú hru od Moliéra a Inonesca. Hrali ste v predstaveniach mužov, prečo?
- Domnievala som sa, že nie som dosť pekná. Príroda sa na mne pomstila ženskému rodu. (smiech)
Máte rôznorodé korene. S východnou Európou vás spája babička, ktorá bola Poľka. Vnímate aj v súčasnosti, čo sa vo východnej Európe deje, dialo?
- Časť mojich koreňov pochádza z východnej Európy, nie je pre mňa preto ľahostajné, čo sa tam dialo a deje. O roku 1968 v Prahe som sa najviac dozvedela od matky. Videla som dokumenty z tej doby, niektoré sa použili aj vo filme. Keď som to videla a poznala, bola som hlboko otrasená.
Vraj ste mali aj jednu podmienku, keď v osemdesiatych rokoch natáčali film Neznesiteľná ľahkosť bytia...
- V priebehu natáčania som po svojom boku chcela mať nejakú Češku. Zblížili sme sa. Rozprávala mi o Prahe, o sivote, o ľuďoch, ktorí tu žili. Nasala som atmosféru, veľmi ma to poznamenalo.
Vašu rozbehnutú kariéru v roku 1993 prerušilo nečakané tehotenstvo. Necítili ste krivdu?
- Dlho som zvažovala, či si dieťa nechať, pretože som tušila, že by to mohol byť koniec mojej kariéry. Rozhodla som sa byť matkou a tomu som podriadila celý svoj život.
O otcovi dieťaťa ste sa nikdy nezmienili?
- Ani nevedel, že je otcom. Chcel odo mňa odísť a ja som ho nezdržiavala. Nepovedala som mu o dieťati, ktoré som čakala. Nechcela som, aby so mnou zostal len z povinnosti.
Len čo sa novinári dozvedeli o vašom tehotenstve, nedopriali vám ani chvíľu pokoja. Aby ste im unikli, kúpili ste si vilu kúsok od Paríža. Nehneváte sa, že vám novinári nedopriali kúsok súkromia?
- Nehnevám sa. Robili si svoju prácu a robili ju dobre. Niektorých z nich naozaj obdivujem. Som im vďačná, pretože bez nich by ľudia ako ja neboli tak populárni a slávni.
Za film Anglický pacient ste získali Oscara, hrali ste v ňom ošetrovateľku umierajúceho vojaka na konci 2. svetovej vojny. Aká to bola pre vás úloha?
- Kým som začala natáčať, navštívila som zdravotné sestry, ktoré si ešte pamätali vojnu a dlhé hodiny som sa s nimi rozprávala. Zase až tak veľa som hrať nemusela. Túžila som zahrať si ženu, ktorá sa dokáže vyrovnať s osudom a má chuť aj silu cez všetky prehry začať znovu. Sama som si niečo podobné okúsila na vlastnej koži.
Kritici o vás hovorili, že ste krásna a viete sa usmievať, ale či to nie je málo. Ako odpoveď prišla ďalšia nominácia za film Čokoláda...
- Bez filmu by som asi žiť nemohla. Umožňuje mi to vysloviť to, čo cítim a čo by som žiadnym spôsobom ani vysloviť nedokázala.
Dostali ste aj ponuku na komerčnejšie filmy ako Jurský park alebo Mission Impossible. Tieto ponuky ste odmietli, prečo?
- V Jurskom parku by som zahrala tak akurát dinosaura. Ak by som chcela točiť so Spielbergom, tak preto, že je výborný režisér a nie preto, že pracuje v Hollywoode. Scenár Mission Impossible sa mi ani trochu nepáčil. Tá úloha bola proste pre niekoho iného. Nezahrala by som to poriadne a to by nebolo fér.
Vyzerá to, že ste kúzlu Hollywoodu nikdy nepodľahli...
- Bol slávny do päťdesiatych rokov. Teraz je to už len stroj na filmy. Robím filmy s Američanmi a nie hollywoodske filmy. Keď čítam príbeh, verím tomu. Keď čítam hollywoodsky príbeh, necítim to tak a to je pre mňa podstatné.
Ako sa cítite, keď si máte vyberať úlohu, necítite sa zatlačená do kúta, že sa práve rozhodujete o svojom ďalšom osude? Najmä ak vezmete do úvahy, že Hollywood je stále hladný po mladej novej krvi?
- Život je i tom, cítiť neistotu. Vždy máte obavy ako herec. Je dôležité naučiť sa nechať to ísť. Nie je možné byť na každom mieste, pripojiť sa ku každej veci. Občas cítim súťaživosť medzi herečkami, ale väčšinou s tými z mojej generácie, s mladšími nie. Je to preto, že chceme hrať rovnaké úlohy, ale ja sa nemusím báť žiadnej prehnanej rivality. S väčšinou zo starších herečiek mám veľmi dobrý vzťah, napríklad s Jeanne Moreau.
Sledujete niekedy svoje filmy?
- Nepozerám sa späť. Len zriedka sledujem staré filmy, len ak musím. Občas bývam melancholická, ale nie pre filmy, ktoré sú už za mnou. Čo je hotové, je už hotové, nedá sa k tomu vrátiť.
Dnes sa mladé celebrity prezentujú na sociálnych sieťach. Viete aj vy využívať tieto moderné kanály na svoju vlastnú prezentáciu?
- Je to ako na inej planéte a tie mladé celebrity si vytvárajú na sociálnych sieťach ako Facebook, Instagram alebo Twitter vlastných avatarov. Ale ja tieto sociálne siete nevyužívam. Jeden z rozdielov medzi generáciami, ktorý som zažila aj ja a nielen vo filme, je v používaní internetu. Sledujem mladých, ako sú večne napichnutí na telefónoch a vzájomne si ukazujú, čo tam našli, čo o sebe čítali. Ja by som taký typ života žiť nemohla. Mám pri tom pocit klaustrofóbie. Aj ja využívam google, ak potrebujem nájsť nejaké informácie, pretože je to veľmi nápomocné. Občas si rada čítam, čo o mne fanúšikovia píšu.
Užívate si ako celebrita nejaké výstrelky hviezd?
- Nemôžem si dovoliť luxus a ísť napríklad do Álp a všetko nechať na svojho osobného asistenta. Mám deti, musím ich pripraviť do školy. Ak cestujem, tak sa snažím brať ich so sebou vždy, keď je to možné.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
