Stále píšem a čítam o ideáloch ženskej krásy. Menia sa pomerne rýchlo, dokonca, čo človek, to iné predstavy, no my ženy sa stále snažíme niekam vtesnať.
Osobne som sa nikdy nikam vtesnať netúžila, no pribúdajúci vek a tlak okolia ma k tomu prinútili. Našťastie som rýchlo zistila, že v tom nie som sama.
K snahe „zdravo žiť", ako sa moderne pomenúva jednoduché a prosté nežratie piateho cez deviate, v snahe vyzerať ako modelka sa potichučky začala priznávať polovička môjho okolia.
Z tej polovičky minimálne tretina vyzerá ako vytrasená detva, teda by sa mohli pokojne ládovať mekáčom od rána do večera a ďalšia tretina to šikovne ukryla za pôst.
Ako mi bolo vysvetlené, to preto, lebo potrebovali nejaký deadline, kedy sa to utrpenie skončí, ak by sa im to nepáčilo.
A ako to v praxi vyzerá? Absolútne šialene! Väčšina zdravo žijúcich vynechala lepok, mlieko a rafinovaný cukor, ďalší aj mäso. Prvé dni nebol nikto z nás hladný, mozog nám zamestnávala číra snaha vymyslieť niečo bez hore menovaných súčastí.
Niečo, čo by bolo chutné, rýchle a telo nedostalo šok z obludného množstva zeleniny a ovocia. Čo vám budem hovoriť, bolo to kruté. Chtiac či nechtiac musela nastúpiť inšpirácia internetom. A zrazu sa mi začali otvárať obzory.
Netušila som, že existuje „syr" z kešu orieškov alebo deaktivované droždie, ktoré sa používa ako dochucovadlo alebo zmes z hrachu, čo funguje ako obaľovací materiál, napríklad na vyprážaný karfiol. O existencii „mlieka" z ryže či maku ani nehovoriac.
Tieto poznatky sme si samozrejme začali nadšene vymieňať a pri obede nazerali lačne do obedárikov, či nemá ten druhý lepšiu kombináciu zdravých chutí. Po mesiaci prišli výsledky, váha išla dole aj s centimetrami, zrazu nastala ľahkosť bytia a prvá kríza.
Ukrutné krízisko, ktoré spôsobilo besný výraz v mojich očiach, keď som sa ocitla v potravinách, na oslave či návšteve a okolo mňa sa kopilo normálne jedlo. A tí všetci, ktorí sa ma pred pár dňami pýtali, či som schudla, ma zrazu ponúkali kadečím možným.
No pochopíte ten šialený ľudský hyenizmus? A tak som musela samu seba presviedčať, že v kokosovej pusinke predsa nie je veľa múky a z toho cukru si moje telo hádam vezme do zásoby. Ale tá trápna chvíľa, keď jete jeden mini koláčik polhodinu, aby ste zase nezostali s prázdnymi rukami a ostatní vás nenútili vziať si ďalší...
Toto predletné obdobie je plné chudnúcich ľudí. Vy nechudnúci majte s nami prosím súcit. Keď uvidíte zvlčenú osobu, ktorá blúdi medzi sladkosťami, len ju jemne nasmerujte do biokútika alebo medzi zeleninu. Ona sa tam už vráti k zmyslom.
Aj keď v reštaurácii natrafíte na človeka, ktorý bozkáva svoj kúsok pizze, je zhovievavosť namieste, on sa len po dlhej dobe vytešuje z blízkosti bielej múky na jazyku.
Chudnutie je riadna drina a podpora okolia je rovnako dôležitá zložka ako pevná vôľa. Chváľte nás, my to potrebujeme!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
