Zaz: Nikdy neprestanem veriť

Aj ona však priznáva, že občas má smutné a melancholické chvíle. Energiu jej dodávajú práve koncerty.

Isabelle Geffroy pozná väčšina pod umeleckým menom Zaz. Táto 34-ročná speváčka nie je neznáma ani v našich končinách, pretože koncom roka odohrala koncert v Bratislave.

Slovenské rádiá majú v obľube hlavne jej pieseň Le Long de la Route alebo Je veux. Sú rýchle, energické, živelné. Presne také, aby nás nabudili.

Rodáčka z Tours mieša jazz, francúzske varieté a soul. Sama svoju hudbu ale nerada škatuľkuje.

Byť milou nepomáha

Speváčkou sa Isabelle cítila už odmalička. „Rozhodla som sa tak, keď som mala 4 roky. Ľudia okolo mňa sa mi smiali, ale ja som o tom vôbec nepochybovala."

O rok neskôr nastúpila na konzervatórium, kde študovala husle, klavír, gitaru aj spev chorálov. O pár rokov k nástrojom pridala štúdium spevu a do života sa vyzbrojila aj znalosťou kung-fu, ktoré sa učila priamo u majstrov.

Zaz bola a je rebelka. „Videla som svet inak, ako to bolo v skutočnosti. Ľudia sa navzájom nerešpektujú, devastujú prírodu. Najprv som každého ospravedlňovala, ale ako som rástla, uvedomila som si, že byť milá nepomáha. Tak som sa stala nahnevanou a tvrdou pubertiačkou. Zlom nastal, keď som mala 21 rokov a rozhodla som sa byť šťastná bez ohľadu na názor ostatných."

Strata slobody bola moja voľba

Angažuje sa za ochranu prírody, šetrí a rozširuje osvetu, kde sa len dá. „Rada by som žila vo svete, kde ľudia nemajú strach sa stretávať. Kde by škola skutočne brala do úvahy individualitu detí a kde by sme si viac uvedomovali krásu a tajomstvo života."

Na začiatku kariéry hrávala a spievala na ulici.

„Teraz by to už asi nešlo. Problém je, že by sa ku mne nahrnulo plno ľudí, ktorí by chceli podpisy a fotografie. Sláva mi vzala slobodu, ale na druhej strane, bola to moja voľba a neľutujem ju. Časom som sa naučila udržať si odstup a chrániť súkromie. Stále sa najradšej stretávam s ľuďmi, ktorí netušia kto som. Lebo tí sú najúprimnejší."

Spievala na Mont Blancu

Svoje spirituálne tajomstvá si nenecháva pre seba, ale prezrádza ich aj ďalej.

„Aby ste boli šťastní, musíte byť najprv tolerantní k sebe samým. Až tak dokážete byť tolerantní k druhým. Mať sa rád, aby sme mali radi a tak ďalej. Tým, že pomôžete niekomu druhému, oveľa viac získate práve vy. Toto všetko je samozrejme ťažké, ale treba v to dúfať a snažiť sa o to. Ak v to nebudeme veriť, nikdy sa nám to nepodarí."

A že Zaz nie je len taká filozofka, ktorá veľa narozpráva a nič nerieši, dokázala pred dvoma rokmi v októbri.

Vyštverala na Mont Blanc, kde odohrala tri svoje najobľúbenejšie piesne vo výške 4 810 metrov nad morom.

Spolu s gitaristom a basákom tak odohrali malý akustický koncert. Vďaka tejto expedícii začala pravidelne behať a skoncovala s alkoholom a tabakom.

Koncertovať by chcela ešte v Tibete a v amazonskom pralese.

Jej ďalším, zatiaľ nesplneným snom, je založiť si vlastný festival.