Herečka Simona Stašová žiari počas jubilea šťastím a energiou a ako vraví, nikdy ju veľmi netrápilo, čo robiť, aby vyzerala lepšie. „Moja zbraň nikdy nebola vyzerať dobre,“ priznáva a verejnosť ju aj tak považuje za atraktívnu.
Za jej espritom treba nepochybne hľadať aj gény, ktoré zdedila po mame, herečke Jiřine Bohdalovej.
Na prahu šesťdesiatky, ktorú oslávila včera, herečka rozhodne nepôsobí, že by sa mala chystať do dôchodku. Denne cvičí, je rybí tuk a hýčka si pleť.
Ešte pred časom sa o seba pritom nijako mimoriadne nestarala.
„V dvadsiatke som ani nevedela, že nejakú pleť mám, ani to, že sa o ňu má človek starať. Musím povedať, že ani v tridsiatke. Niekedy okolo štyridsiatky mi povedala pani Jirásková, keď ma stretla na chodbe Vinohradského divadla: Dievča moje zlaté, si herečka, mala by si sa líčiť aj v civile. Takto ako chodíš ty, by som ja nešla ani vyniesť smeti,“ zaspomínala si pre portál idnes.cz.
A tak sa vraj nad sebou prvýkrát poriadne zamyslela a uvedomila si, že ľudia si na druhých naozaj všímajú vzhľad.
Až s päťdesiatkou prišla na to, že už na nej nie je všetko na pôvodnom mieste a začala sa obzerať za vhodnou prírodnou kozmetikou.
Vyklepávajú jej “pytlíky“ pod očami
Už päť rokov sa teda poriadne rozmaznáva, čo je značná zmena oproti minulosti.
„Od päťdesiatpäťky si nechávam hýčkať pleť. Raz za štrnásť dní sa mi o ňu starajú odborníci. Trošičku mi vždy vyklepú tie moje pytlíky pod očami a ja pri tom väčšinou zaspím. Neviem, či je to tým spánkom alebo kozmetikou, ale keď sa prebudím, cítim sa ako znovuzrodená.“
Postavičku si udržiava pravidelným cvičením, ktorému sa venuje minimálne dvadsať minút denne.
„Cvičím hlavne brušné svaly. Tie potrebujem, aby som nemusela na javisku nosiť korzet. A potom tiež papám denne dve kapsule rybieho tuku z nórskeho lososa na kĺby a kosti,“ prezradila svoj najnovší recept na kondičku.
Cvičí vraj s kilovými činkami na karimatke a púšťa si pri tom taliansku hudbu.
Po cvičení si dá čaj z čerstvého zázvoru, prípadne vymačkaný pomaranč. Potom príde na rad kávička a deň pekne začína.
Na žiadnu plastiku sa zatiaľ neodhodlala, no táto otázka ostáva v jej prípade otvorená.
„Nikdy nehovor nikdy. Neviem, čo urobím, až mi na tvári všetko popadá. Ja sa však podobných zákrokov strašne bojím. Mám strach, že sa mi zmení výraz.“
Uvažuje triezvo a racionálne a uvedomuje si, že už prešvihla obdobie, keď sa mohla vrások zbavovať akoby nenápadne.
„Dnes ma už ľudia poznajú s vráskami a niektoré úlohy dostávam práve vďaka nim, pretože aj vrásky sú v živote potrebné. Takže až keď sa už na mňa nebude dať pozerať, alebo ja sama nič neuvidím kvôli spadnutým viečkam, nechám si vrásky odstrániť. Niektoré sú však vzácne, napríklad na čele mám jednu po oteckovi. Takto sa mračíme len my dvaja.“
Blbosti sú fuč a ostáva len nevyhnutné
Mladistvý vzhľad, bezstarostnosť a skvelý pocit súvisia podľa umelkyne vo veľkej miere práve s jej vekom.
„Šesťdesiatka je vek, keď vďakabohu začínate rozlišovať, čo je dôležité a čo menej. To je výsadou starnutia a možno aj vďaka tomu je starnutie pekné, pretože sitom prepadnú blbosti, nezmysly, nedôležité veci a ostane vám len to podstatné, bez čoho sa v živote nezaobídete.“
Najdôležitejšia je podľa nej veselá myseľ.
„Všetky životné ťažkosti sa snažím zvládnuť s humorom, robiť si srandu sama zo seba, mávnuť rukou nad vecami, ktoré nemôžem zmeniť a energiu venovať len tomu, o čo v živote stojím. A tiež sa pokúšam nebyť pyšná, zarputilá a vedieť sa ospravedlniť,“ skonštatovala Stašová.
„Keby mi niekto neustále nepripomínal vek, tak by som hádam ani nevedela, že už mám na krku šesťdesiatku. Ale keď už teda je tu, tak vás mladších môžem upokojiť, že to nie je žiadny vek! Naozaj nie. Chce to len radosť zo života, zo slobody a mať množstvo dobrých kamarátov a potom vek nie je podstatný.“
Krachli je tri manželstvá, viní seba
Životaschopná dáma sa s ničím veľmi „nebabre“, ani čo sa týka vzťahov. Keď sa jej niečo znepáči, jednoducho z toho vycúva.
Za sebou má tri skrachované manželstvá, z ktorých vzišli jej dvaja synovia Marek a Vojta. Stále však verí, že niekde stretne pravú lásku.
Zastáva totiž teóriu, že každému za život prináležia tri osudové lásky a ona ich zatiaľ zažila len dve.
„Sú nimi otcovia mojich detí.“
Nimi sú taliansky profesor Eusebio Ciccoti a herec Pavel Skřípal.
Prvého manžela Pavla Trávnička teda očividne až tak nemilovala. Vinu za rozpad vzťahov berie na seba.
„Ja som svojich mužov umilovala k smrti, udusila som ich svojou láskou. Taká som a keby sa môj život opakoval, nevedela by som konať inak, nevedela by som milovať menej,“ vyznala sa v rozhovore pre Aha!
„Boli aj nevery, ako všade, ale neboli dôvodom k rozvodom. Za to môžu skôr tie moje túlavé topánky a pocit, že mi má toho život priniesť ešte viac, že toto nie je koniec.“
To, že je zamilovaná i teraz, netají, no identitu svojho najnovšieho vyvoleného si necháva pre seba.
„Samozrejme, nemôžem byť bez mužov. Vždy je niekto, kto drží moju ruku,“ naznačila v relácii v rádiu Impuls.
Naštartovali ju Pelíšky
Hoci je dcérou slávnej mamy, nemala v kariére „na ružiach ustlané“ už od začiatku.
Aj keď hrala už ako dvadsaťročná v seriáli 30 prípadov majora Zemana, ponuky sa jej začali sypať až oveľa neskôr, v podstate po megaúspechu filmu Pelíšky.
„Honza Hřebejk ma z ničoho nič šupol medzi prvú ligu. Riskol to.“
Ona sa následne v päťdesiatke rozhodla vziať osud do vlastných rúk a odísť z divadla na voľnú nohu, čo ani trochu neľutuje.
Prečo by aj, keď je u režisérov pečená-varená a môže si vyberať medzi atraktívnymi pracovnými ponukami.
Na festivale v San Franciscu si pred časom prevzala cenu Golden Reel za ženský herecký výkon vo filme Filipa Renča Sebemilenec. V ňom sa dala nahovoriť na odvážne posteľné scény.
„Trúfam si povedať, že tak, ako ma Boh stvoril, som sa ukázala po prvý raz a naposledy.“
Sympatické na tejto dáme je i to, že sa angažuje v rôznych charitatívnych organizáciách.
„Verím na bumerang. Verím na vysielanie energie a na jej prijímanie v rovnakej intenzite. Aký ste človek, takých ľudí stretávate a takí pri vás ostanú. Nemusím v to ani veriť, tak to skrátka je,“ prezradila pre novinky.cz.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
