Bol trikrát ženatý a z každého manželstva mal jedno dieťa. Vydatú „Pyšnú princeznú“ zviedol v priebehu chvíle, hoci bol sám tiež v chomúte. Inak to však vraj bol nesmierne čestný človek, ktorý si stál za slovom. Pôvodne túžil byť lekárom, no počas okupácie nacisti zavreli české vysoké školy, tak musel na medicínu zabudnúť.
Herca má verejnosť zafixovaného ako rozprávkového protagonistu.
Jeho celoživotným úspechom sa stala rola kráľa Miroslava v Pyšnej princeznej, no zahral si napríklad i v rozprávke Byl jednou jeden král z roku 1954 úlohu nápadníka princeznej Marušky (rola rybára a porybného).
Zažiaril tiež v rozprávke Hrátky s čertem.
Keď sa dostal k úlohe kráľa Miroslava, bol ženatý s herečkou Alexandrou Myškovou a mali spolu syna Martina. Natáčanie v roku 1952 tak šmahom ruky rozvrátilo až dve manželstvá.
Alena Vránová bola totiž vtedy vydatá za spisovateľa Pavla Kohouta, s ktorým jej to však údajne klapalo len pár týždňov.
Vykľul sa totiž z neho despota, ktorému prekážalo, že sa jeho žena líči a nosí vysoké podpätky.
Rozprávka plná lásky
A tak nečudo, že keď do jej života prišiel „princ na bielom koni“, vonkoncom sa nebránila. Ráž v médiách uviedol, že hneď v prvý deň filmovania vedel, že je zle.
„Vladimír bol pekný muž s obrovskou charizmou. Spočiatku sme príbeh Krasomily a Miroslava hrali, ale potom sme do tej rozprávky vložili kus naozajstnej lásky,“ prezradila pre ahaonline.cz herečka.
Napokon nešlo len o letmý románik, ale dvojica sa aj vzala a splodili spolu dcérku Markétu.
Týmto však výpočet umelcových manželiek nekončí. Jeho treťou zákonitou sa stala Olga Hnátková, s ktorou mal dcéru Veroniku.
„Že bol otecko o niečo starší než oteckovia mojich vrstovníkov (keď ju splodil, mal 56 rokov - pozn. red.), mi vôbec neprišlo. Možno to bolo tým, že bol stále plný elánu. Mal neskutočné množstvo dobrých vlastností, ale čo si najviac vážim, že vždy držal slovo a splnil, čo sľúbil. Zlé vlastnosti hádam ani nemal, alebo možno v mojich očiach bol skrátka len ideálnym tatkom, ktorým ostane navždy. Jediné mínus má hádam za matematiku, ktorej nerozumel a ja som to po ňom, bohužiaľ, podedila...,“ uviedla s úsmevom pre denník Aha! Veronika, ktorá sa nevydala po otcovom vzore na hereckú dráhu, ale stala sa moderátorkou v rádiu.
Natáčal ešte tri dni pred smrťou
S rozhlasom mal bohaté skúsenosti aj jej otec a doma bol v dabingu.
V roku 1997, tri roky pred pokojnou smrťou v spánku, mu bola udelená Cena Františka Filipovského za celoživotné majstrovstvo v dabingu.
V čase smrti bol v dobrej kondícii a natáčal film Zdivočelá země.
Niektoré médiá písali o tom, že trpel ťažkou chorobou. Dcéra to však vyvracia:
„Bol úplne zdravý a ešte tri dni predtým, než nás opustil, aktívne natáčal. Bol v úplne skvelej kondícii a o to väčší šok nám prichystal, keď sa už jedno ráno neprebudil. Pre neho to bol však najlepší odchod, aký by si každý z nás mohol želať.“
Konzervatórium bola z núdze cnosť
V. Ráž však nebol ani zďaleka len hercom rozprávok. Zahral si napríklad aj celú plejádu pozoruhodných postáv z československej národnej histórie.
Predurčovali ho k tomu jeho kultivovaný herecký prejav a skvelo zvládnutá javisková reč. Pôvodne túžil byť lekárom, no počas okupácie nacisti zavreli české vysoké školy.
Začal preto študovať na dramatickom oddelení pražského konzervatória, koncom vojny však zavreli i to, a tak absolvoval až v roku 1947.
Prvé divadelné angažmán získal v Realistickom divadle. Na doskách, ktoré znamenajú svet, najviac zahviezdil v Čapkovom Lúpežníkovi, ako D'Artagnan v Troch mušketieroch, cár Alexander ve Vojne a mieri, Laertes v Hamletovi či Tuzembach v Čechovových Troch sestrách.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
