Teraz má 38, tri deti a druhého manžela. Od úlohy Pravej blondínky, podľa ktorej ju spoznal celý svet, prešla dlhú cestu až po Oscara, ktorého získala za rolu vo filme Walk The Line. Šepká sa, že siaha po druhej zlatej soške aktuálnym filmom Divočina. Ak aj nie, odniesla si od hlavnej hrdinky veľa myšlienok, ktoré môžu zmeniť nazeranie na váš život.
V kinách teraz rezonuje film Divočina, kde ste si zahrali titulnú úlohu. Poznali ste príbeh Cheryl už predtým?
- Vďaka tomu, že som čítala jej práce, poznala som aj príbeh, pretože aspekty jej príbehu z Divočiny nájdete aj v ďalších jej knihách. Niekedy som požiadala, aby do filmu začlenili i ďalšie jej myšlienky, pretože to, akým spôsobom hovorí alebo vystihuje ľudský okamih slovami, je tá najhlbšia vec.
Nebolo náročné po fyzickej i psychickej stránke pracovať na tomto filme? Po tom všetkom sa potom vrátiť domov k rodine a byť zase len mamou?
- Nebolo to jednoduché. Bola som príliš unavená zo všetkých tých emocionálnych scén. Jediné, čo som potrebovala, bolo prísť domov a vyspať sa. Bolo to ťažké, ale nechcela som o to prísť. Jej príbeh bude asi naveky súčasťou cesty môjho života.
Čo sa vám na tomto filme páči, čo vám dal?
- Pozoruhodné je, ako je Cheryl schopná dať do slov svoje pocity choroby, boja samej so sebou, hanby, rozpakov, ale aj to, ako si môžeme odpustiť sami. Pretože nemala nič, peniaze, rodičov, muža po svojom boku, prácu, oporu. Veľa ľudí na svete je v situácii ako ona, zomrú zničení, nemajú peniaze na liečenie. Ale ona sa sama vykopala z tej situácie. Každý dospelý človek si musí uvedomiť, že sa musí zachrániť sám. Sme len ľudské bytosti, všetci robíme chyby. A každý z nás má vzácny životný príbeh, ktorý si zaslúži byť vyrozprávaný.
Osem rokov ste boli vydatá za herca Ryana Phillippa, čo je dosť dlhý čas. Nebolo potom obdobie rozchodu pre vás náročné?
- Rozvod bol hlavne veľmi potupný a veľmi izolačný... Ľudia, ktorých som stretávala, mi vraveli, že všetko prebolí, pominie. Mala som pocit, že sa zbláznili, keď mi niečo také hovorili. Mala som pocit, že sa už nikdy nebudem cítiť tak dobre a že už nič nebude dávať zmysel.
Pred štyrmi rokmi ste sa vydali po druhý raz za vášho agenta Jima Totha a je aj otcom vášho tretieho dieťatka - synčeka. Ako by ste popísali svojho manžela?
- Je úžasný. Je to skutočne výnimočný človek a ja som neuveriteľne šťastná. Pred niekoľkými rokmi sa mi stala jedna milá udalosť. Počas sviatkov som bola v nákupnom centre v L. A. s priateľkami a prišli ku mne tri ženy z Oklahomy a povedali: „Reese,veľmi sa kvôli vám tešíme. Vášho manžela máme rady kvôli vám." Povedala som: Áno? Ony odpovedali: „Áno. Myslíme si, že je to skvelý človek. Myslíme si, že vám bude dobrým manželom a bude sa o vás pekne starať." Ja: „Skutočne? To je milé! Povedala som im, že aj moja mama ho má veľmi rada."
Máte tri deti. Zmenili sa nejak kritériá výberu filmov odvtedy, čo ste sa stali matkou?
- Keďže deti som porodila pomerne mladá, aj ja som sa cítila ako dieťa. Akoby som bola vyrastala spolu s mojimi deťmi. Veci, o ktoré sa zaujímajú moje deti, majú na mňa vplyv. Dcéra začne rozprávať o veciach, ktoré sa jej páčia a ja sa pristihnem pri tom, že je to dobrá myšlienka. Alebo nejaká postava alebo charakter postavy, ktorý má rada, inšpiruje aj mňa. V zásade používam svoje deti na dosiahnutie svojich cieľov! Ha-ha-ha.
Vplýva pohoda a spokojnosť doma aj na váš profesionálny život?
- Absolútne. Točiť filmy je skvelé a baví ma filmovanie, ale to nie je to, čo ma hreje v noci a určite to nie je tá najdôležitejšia vec v mojom živote. Cítim sa veľmi požehnaná, že mám tri nádherné, zdravé deti, ktoré ma držia pri zemi a ktoré sa povracajú do mojich topánok pred odchodom na odovzdávanie cien. A tak viem, čo je skutočnosť.
Prečo ste si vybrali herectvo ako svoju profesiu?
- Úžasná a krásna vec na filme, že je tu už naveky. Stále budú ľudia, ktorí uvidia tento film prvýkrát tento týždeň, potom budú ľudia, ktorí ho uvidia prvýkrát v decembri a potom budú zase ďalší, ktorí ho objavia napríklad až o päť rokov. Najcennejší aspekt toho, že som herečka, cítim vtedy, keď ľudia prídu ku mne a vyrozprávajú mi, aký majú vzťah k tomu filmu. Mám pocit, že toto je moje životné dielo: spájať ľudí a rozprávať dôležité príbehy.
Dostali ste od niekoho nejakú radu, čo sa týka herectva? Od koho?
- „Nikdy nemiň žiadnu príležitosť, len drž hubu," rada od môjho starého otca. Ďalej sa držím toho byť láskavý ku každému, hlavne k ľuďom, ktorí dvíhajú telefóny. To preto, lebo v priebehu štyroch rokov vám budú šéfovať. To je pravda, často sa to stáva!
Ako sa vyrovnávate s faktom, že ste neustále pod drobnohľadom verejnosti a papparazzi sú vám stále v pätách?
- Stratila som svoje súkromie. Niekedy sedím v aute a plačem, lebo nemôžem ísť von tak často, ako by som chcela. No čokoľvek som stratila tým, že som sa stala slávnou, desaťnásobne som získala v životných skúsenostiach. Mám zaujímavý život. A aj keď väčšina môjho života patrí verejnosti, nemenila by som. Som tiež nesmierne šťastná, že mám vedľa seba priateľov, ktorí keď treba poskytnú mi aspoň nejaké súkromie.
Bojíte sa starnutia?
- 38 rokov je pre ženu významný vek. Pamätám si, keď som bola malá, mama mala 35 rokov a pred zrkadlom si česala vlasy, pomyslela som si, že nikdy nebola krajšia. Mala za sebou roky skúseností, ktoré nemožno len tak zmazať. Keď sa teraz pozerám do zrkadla, cítim sa rovnako. Nemôžem už predstierať, že som len naivné dievča. Nemôžem už predstierať, že mám ružové okuliare a že som nevinná. Všetko vidieť v tvári! V pohyboch. Telo je iné.
Čo je najhoršie na tom byť Reese Witherspoon?
- Cítim sa veľmi nevďačná, keď si len pomyslím, že niečo nie je v poriadku. Som veľmi, veľmi, veľmi šťastná. No ... možno, negatívum je, že už dávno som stratila súkromie. Za tým niekedy smútim. Strata môjho súkromia je asi jediné negatívum.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
