„Stoj, tristo hrmených! Stoj, tisíc hrmených! Stoj tisíctristo hrmených! Pacho, neveria mi!“ táto hláška z kultového filmu Pacho, hybský zbojník sprevádza Karola Čálika už vyše 30 rokov. Zmieril sa s tým, že sa ľuďom takto nezmazateľne vryl do pamäti a berie to s humorom, lebo práve úsmev je pre tohto herca celoživotným poznávacím znamením. Aj k nedeľňajším okrúhlym sedemdesiatinám mu určite mnohí priatelia zaželajú, aby mu humor vydržal a aby nás čo najdlhšie bavil svojím hereckým a speváckym umením.
Hovorieva o sebe, že komediantom je už od narodenia. Len čo totiž prišiel na svet, tváril sa, že nedýcha.
„Museli mi dať zopár riadnych po zadku, a tak som s tým filmovaním na chvíľu prestal. Ale len na chvíľu, pretože odmalička som sa na svet pozeral šibalskými očami a v rodine som vždy vedel vyvolať smiech, zabaviť, ale aj zarmútiť. Jój, čo som sa navyvádzal!“ zaspomínal si na detstvo strávené v rodnej Trnave.
Učarovalo mu cirkusové šapitó
Komediantstvo ho neopustilo ani po tom, čo trocha podrástol. Keď na Vianoce dostal bábkové divadlo, netrvalo dlho a hrával ním predstavenia pre celú ulicu. A keď mal 13 rokov, uchvátil ho cirkus Jadran, ktorý prišiel do mesta.
Hľadali posily a malý Karol si príležitosť nenechal ujsť. Vzali ho za klauna a on bol v tej chvíli najšťastnejším chlapcom na svete.
Zaujímavé však je, že do cirkusu sa chcel vrátiť už ako skúsený herec. Keď komunisti zakázali hrávať v divadlách americké muzikály, Karola Čálika s Ivanom Krajíčkom raz pochytilo zúfalstvo.
„Bol to taký burčiakový splín, keď sme si povedali, že radšej pôjdeme do cirkusu Humberto. Na konkurze nám vtedajší riaditeľ povedal: 'Kluci, já ještě neměl zpívajíci klauny, já bych to s váma zkusil.' Ale napokon k tomu nedošlo,“ priznal sa v nedávnom rozhovore pre naše noviny.
Kondičku nestráca
Treba povedať, že je veľkým šťastím, že sa z neho napokon nestal cirkusant, ale zostal verný múze Thálii.
Vyštudoval VŠMU a rodičia mu nebránili, hoci im nevoňalo, že sa bude živiť takýmto „pofidérnym remeslom“.
Dnes však patrí k našim hereckým ikonám. Aj vďaka nezameniteľnému hlasu i zjavu.
Je však nielen skvelým hercom, ale aj spevákom vďaka krásnemu basbarytónu. Jeho obľúbeným žánrom je okrem činohry aj muzikál a tomu sa venuje dodnes.
Aj v sedemdesiatke má závideniahodnú kondičku.
„Na muzikáloch som v podstate odchovaný. Baletná sála patrila v rámci štúdia nového muzikálu k dennodennej rutine. A tak aj dodnes stále vládzem. V Krysařovi som mal napríklad alternanta, ktorý bol o tridsať rokov mladší, no zvládali sme rovnaké choreografie,“ vysvetlil pôvod jeho výbornej fyzickej výkonnosti.
Hral so zlomeninou aj infarktom
Karol Čálik je však aj veľký perfekcionista a na každé jedno predstavenie sa pripravuje maximálne zodpovedne.
A vraj čím je starší, tým je ešte zodpovednejší. Bez ohľadu na fyzickú či psychickú dispozíciu sa snaží podať čo najlepší výkon, lebo nesie svoju kožu na trh a nemá sa za čo skryť. Dokonca ani choroba ho nezastaví.
Zlomená ruka či dokonca infarkt? Zvládol dokonca aj to!
„Mal som vtedy okolo tridsiatky, točil som seriál, a tak som si chrípku liečil penicilínom a neležal som. V priebehu mesiaca sa mi vrátila a odnieslo si to srdce,“ opísal nezabudnuteľné chvíle.
No aj napriek tomu, že mal horúčku a atypické bolesti, ruku mu zvieralo, akoby mu neprúdila krv, aj tak odohral celé predstavenie. Potom skončil v nemocnici.
Muzikál West Side Story zase dokončil aj so zlomenou rukou a ešte na nej aj robil stojky... Je to skrátka nezmar.
„Javisko má zázračnú moc. Je to niečo, čo sa nedá pomenovať. Prejdú vás všetky bolesti, všetky starosti a niekedy tam necháte aj zdravie,“ tvrdí.
Pri vnúčatách dobieha zmeškané
Ďalšou, veľmi dôležitou súčasťou jeho života, je jeho rodina. Je druhýkrát ženatý, no aj s bývalou manželkou pedagogičkou majú dodnes veľmi dobrý vzťah.
Mali spolu syna a nechceli mu spôsobovať zbytočné traumy nezmyselnými naťahovačkami. Syn je úspešný finančník a otec malej Laury.
Druhú manželku spoznal vďaka práci. Ako profesionálna tanečnica s ním nakrúcala v televízii francúzsku komédiu.
„No nielenže bola pekná tanečnica, ale aj šikovná v domácnosti. Čo viac som si mohol priať?“ konštatuje so smiechom herec.
S druhou manželkou má dcéru Markétu, ktorá je úspešná manažérka, avšak žije v Londýne, a tak sa Karol so svojím vnúčikom stretáva hlavne počas dovoleniek.
Je však dedko, ako sa patrí.
„Dobieham to, čo som zanedbal pri svojich deťoch, keď boli malé a ja som bol neustále v divadle alebo som nakrúcal. Ale taký je už údel hercov. Moje deti museli často chodiť do divadla, lebo sme ich veľakrát nemali kde nechať. A možno práve preto, že videli, čo to všetko obnáša, čo je to za drinu, tak ani neuvažovali o tom, že by išli touto cestou,“ skonštatoval, no zároveň dodal, že ani veľmi neľutuje, že sa v tomto smere nepotatili, lebo vidí, kam umenie u nás smeruje.
Majster v kuchyni
Aj v súkromnom živote je Karol Čálik doslova zaujímavým zjavom. Je zdatný v kuchyni, pričom jeho najvychýrenejšou špecialitou je povestná fazuľovica a'la Charlie.
„Chutí aj vnúčatám a keď v divadle niekto oslavuje, objedná si u ju mňa. Najradšej varím vo veľkom a pri fľaši červeného vínka. Som veľmi maškrtný, ale nezjem hocičo. Keby som bol odkázaný na jedálne, bol by som štíhly. Varím a jem, čo mi chutí,“ povedal o svojich kulinárskych schopnostiach.
Je tiež zanieteným poľovníkom, no rozhodne nie je „zverobijca“. Dokonca teraz, na staré kolená, má vraj úplne mäkké srdce a prechádzky lesom sú pre neho viac relaxom ako honbou za úlovkom.
A je úplný antitalent na moderné technické výdobytky.
„Počítač som kúpil len pre manželku, práčku viem len vypnúť a mikrovlnku síce obslúžim, ale k moderným technológiám neinklinujem. Ja nepatrím do tohto storočia, ale na prelom 19. a 20. Preto sa strašne dobre cítim v starožitníctve,“ povedal o sebe.
Rozmýšľa inak ako rovesníci
No aj napriek tomu, že patrí do minulého obdobia, si Karol Čálik uchováva mladistvého ducha. A ani nedeľňajšie sedemdesiatiny ho nejako netlačia k tomu, aby poľavil.
„Keď som bol na maturitnom stretnutí po päťdesiatich rokoch, uvedomil som si, aké je dobré, že som stále v divadle a s mladými. Rozmýšľam úplne v iných kategóriách ako moji rovesníci, ktorí sú už na penzii. Divadlo je súčasť môjho života, neviem si bez neho predstaviť život. Strávil som tu viac času ako doma. Keď mám toho niekedy plné zuby, stačí mi týždeň pauzy. Cez divadelné prázdniny ma už po pár dňoch mrle žerú, že nemám čo robiť,“ dodal prominentný jubilant.
Autor: Spracovala: nov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
