Keď ešte len prekračujete prah obchodu a ony sa vás dychtivo pýtajú, či môžu pomôcť. Vôbec im pritom nevadí, že vlastne ani netušíte, čo v tom obchode majú. Jedine, že by vám chcela pomôcť umyť riad, zmeniť prácu, nájsť pána Dokonalého alebo liek na rakovinu. Pokojne všetko naraz a najlepšie hneď.
„Nie, ďakujem," odradí len málokedy. V momente, keď vás predajňa naplno pohltí, cupká za vami ako duch, čo ak budete opäť potrebovať s niečím pomôcť. Napríklad s chôdzou?! Siahate do police, že si vyberiete číslo nohavíc, ktoré by ste si chceli vyskúšať... A už je pri vás. Vyberá, komentuje, vtlačí vás do kabínky a spoza závesu provokuje: „Tak ukážte sa v tých kvietkovaných šatách."
A vy viete, že nemôžete, lebo šaty sú jednoducho katastrofálne, podprsenka, ktorú, máte na sebe, sa k nim nehodí ani náhodou, o neoholených nohách a pásikavých ponožkách s mackom Pú ani nehovoriac. Čo teraz? Vyjsť alebo nevyjsť?
Tie asertívnejšie dámy by predavačku odpinkali ľavou zadnou, my, čo sme asertívne len podľa aktuálnej nálady, to skúsime nejako vyjednať a submisívne dámy pokorne záves odhrnú a vypočujú si zdesený komentár predavačky, že strih im nepristane a farba sa nehodí ani k pleti, ani k vlasom. Čo je, samozrejme, chyba jej a nie chyba tých šiat.
Asertivita je strašná beštia. Aj keď na stránkach ženských časopisov sú o nej popísané lajstre, som presvedčená o tom, že naučiť sa jednoducho nedá. Aspoň nie tá použiteľná v reálnom živote. Tetušky predavačky prechádzajú nekonečnými školeniami, aby boli dostatočne otravné, ale dosť pochybujem, že čokoľvek, čo im na nich vtĺkajú do hlavy, je k niečomu dobré. Buď ju máte v sebe a naplno ju využívate alebo radšej nič.
Ja som totižto asertívna vždy tak dve hodiny po tom, čo som ju mala použiť. Vrchol asertivity dosahujem pri prerozprávaní udalosti tretej osobe a absolútny vrchol vo svojej hlave. Až vtedy presne viem, ako som sa mala zachovať a čo som mala povedať, aby som z toho nevyšla ako vôl.
Skutočne vzhliadam k dámam, ktoré majú v sebe prirodzenú asertivitu a nevyznieva pritom ako drzosť. Vedia ju použiť šarmantne a dosiahnuť to, čo potrebujú. Vedia hovoriť nie, bez následného zožierajúceho pocitu viny. Popravde, poznám takú len jednu. Je šťastná a spokojná. V hlave to má nastavené fantasticky a ľudia okolo to cítia.
Dvere sa pred ňou otvárajú ako mávnutím čarovného prútika, ak ide niečo vybaviť, vždy sa vráti s priaznivým výsledkom.
V živote túžim po mnohých veciach a niekde v prvej desiatke je aj vedieť byť zdravo asertívna, ale myslím, že je to rovnako nesplniteľné, ako mať menší zadok a väčšie prsia.
Autor: mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
