Len nedávno sa objavil v seriáli Divoké kone, a to sa už neraz nechal počuť, že otŕčať tvár pred divákmi ho nebaví. Veľmi rýchlo však pochopil, že je to „výnosný“ biznis. Zarobené peniaze totiž takmer okamžite hltá jeho vášeň - krčma. Práca rukami známeho českého herca Tomáša Hanáka napĺňa viac, ako tá hlavou.
Nerád dáva rozhovory, pretože si myslí, že už nemá čo povedať.
Opak je však pravdou. Keď už pre nič iné, je Tomáš Hanák zaujímavý svojimi vyhranenými názormi na život a aj tým, že bez váhania skonštatuje, že sa na svoj momentálny život nemá prečo sťažovať.
„Skúšam nový smer a mám sa neskutočne dobre. Hranie ma už prestalo baviť. Okolo divadla a filmu sa už motám veľmi dlho, navyše, nádej na dobrú úlohu nie je veľká, pretože sú tu lepší herci, ktorí právom tie dobré úlohy dostávajú,“ vysvetľuje herec.
Za hereckými príležitosťami mu nie je smutno, on sa totiž zamiloval do svojej krčmičky.
Abstinent vlastniaci krčmu
„Robím prácu, z ktorej mám zrazu mozole. Učím sa robiť remeslá, trvá mi to dlho, ale to uspokojenie z takejto práce je neporovnateľné s priemerne odohraným predstavením.“
Životný prevrat v Hanákovom živote prišiel po päťdesiatke.
V takomto veku sa už ľudia radšej držia zabehnutých koľají, no výnimky sú tu na to, aby potvrdzovali pravidlo.
„Predstavil som si, ako sa nejaký unavený pútnik vlečie nocou a narazí na krčmu. Tak sa zrodil nápad jednu otvoriť. Ja totiž pivo, aj keď ho nesmiem, mám veľmi rád,“ naráža na svoju životnú históriu známy herec.
Isté obdobie nedokázal odolať poháriku, láska k alkoholu ho doviedla až do liečebne.
„V liečebni som si dal sľub, že kým nebude mať môj syn osemnásť, nenapijem sa.“
Sľub, zdá sa, zatiaľ platí, syn bude mať osemnásť o tri roky.
Ťažké obdobie
Práve vďaka synovi môže rodák z Kremnice porovnať, ako sa zmenilo nielen herectvo, ale aj umenie všeobecne.
„Syn sa dostal na filmovú a televíznu tvorbu, veľmi sme si na jeho príprave na talentovky dali s manželkou záležať,“ teší sa herec.
Zároveň si však uvedomuje, že uspieť je mimoriadne náročné.
„Vyrastal som v období, ktoré je dnes brané niekedy s poľutovaním, niekedy s prezieravým úsmevom, ale mladosť bola krásna, bezstarostná, bez počítačov, bol čas na všetko možné vrátane sladkej nudy. Mám pätnásťročného syna a dve dcéry vo veku 26 a 24 rokov, občas mi ich je dosť ľúto. Obstoja v takej veľkej konkurencii, dokážu sa uživiť? Aj rodinu? Pokrok je taký rýchly, že sa nedá odhadnúť, čo bude o rok.“
Techniku nemusí
Zatiaľ je isté, že o rok bude Tomáš Hanák ďalej pendlovať medzi svojou láskou a nutnou hereckou prácou.
Isté je aj to, že ďalej bude márne bojovať s technickým pokrokom.
„Vrcholom mojich schopností ako muža narodeného dvanásť rokov po skončení Druhej svetovej vojny je e–mail. Inak je môj vzťah k technike nulový. Snažím sa, aby to nebol starecký odpor, zavrhovanie, ale napríklad ani navigáciu v aute nemám, aj keď ma to každoročne stojí stovky kilometrov blúdenia. Ale mňa to baví, pretože chcem ísť inou cestou, ako mi naprogramuje nejaký systém,“ uzatvára s úsmevom sympatický herec.
Autor: Spracovala Mal
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.