To v prípade, ak účastníci konferencie Cesta k mieru naplnia vyhrážku, že pod názvom Košice II si podujatie čoskoro zopakujú. Vyrásť v centrum stretávania sa proruskej loby – čim Cesta k mieru v piatok a sobotu bola – totiž nepridá povesti žiadneho slušného mesta.
Tvrdeniu účastníkov, že šlo o stretnutie „rôznych názorových prúdov“, zásadne totiž protirečí to, že žiadneho nositeľa proukrajinských postojov v okolí Starej radnice široko-ďaleko vidieť nebolo.
Keďže, ako píše Vášáryová v inej súvislosti, „každá konferencia, ako každé zhromaždenie ľudí, má jasne dopredu určenú hierarchiu“, tak tej hierarchii zo slovenskej strany trónili Peter Weiss, Pavol Paška, Miroslav Číž, Vladimír Faič a Ján Čarnogurský.
Toto sú čo za „rôzne názorové prúdy“? Zatiaľ čo prví štyria sú bábky-odvodeniny jasne promoskovsky orientovaného Fica (aj Paška, ktorý ešte verí, že má politickú budúcnosť), Čarnogurský je vôbec najzvonivejší hlas Kremľa na Slovensku.
Matthias Platzeck, najvýznamnejší účastník z nemeckej strany (expodpredseda SPD), prišiel do Košíc s visačkou vyhláseného lobistu za ruské záujmy v Nemecku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
