Ako dlhoročný porotca v súťažiach krásy u nás i v zahraničí to predsa vie veľmi dobre posúdiť.

Jozef Oklamčák, rodák zo Sobraniec, sa v tejto sfére pohybuje už desiatky rokov a počas nášho rozhovoru sme zistili, že v jeho prípade nejde len o kariéru či biznis. Ženy považuje za niečo nádherné, ženská krása ho inšpiruje, no pritom je po celý život spojený len s tou jedinou, svojou manželkou.

Vy ste často označovaný za slovenského „krasológa" alebo loveca krásnych dievčat. Tohto roku má Miss Slovensko 20. výročie, to je asi obrovské množstvo slečien, ktoré takto skúšali šťastie, však?

- Pozrel som sa na to a za tú dobu, čo s Forzou organizujeme súťaž, sa na kastingoch zúčastnilo 16 188 dievčat. To je až neuveriteľné, lebo veľa ľudí v organizačnom tíme sa menilo, ale ja som asi jediný, čo za tie roky zostal. A tak môžem povedať, že cez moje oči prešlo také množstvo dievčat.

Ako a kedy vám vlastne prvýkrát napadlo, že by ste sa mohli venovať ženskej kráse?

- Vzniklo to v Tatrách, ešte v roku 1988. Za socializmu sa organizovali výstupy na Rysy, kde sa stále zišlo veľké množstvo ľudí, bývalo tam okolo päťtisíc mladých, z toho 2,5 tisíca dievčat. Tak sme si povedali, že to spestríme a urobíme súťaž krásy a ešte v ten deň sme vyhlásili Miss Rysov Československa. Bol august 1988, kritické obdobie, lebo posledná miss bola pred 20 rokmi. Aj som z toho mal trochu problémy a bol som na 24 hodín vyhodený z práce, lebo som vraj zavádzal kapitalistické prvky medzi socialistickú mládež, ale to je o inom... Dôležité je, že sa nám vtedy prihlásili všetky dievčatá a víťazkou bola nádherná dievčina z Litoměřic. O rok na to prišla revolúcia, nejako sa to celé naštartovalo a v Ostrave zvíťazila Ivana Christová. Ale ten môj prvý podnet asi prišiel oveľa skôr. Ja totiž pochádzam z krajčírskej rodiny - môj otec bol šéfom krajčírskeho salónu, mama bola krajčírka a oni mi tvrdili, že keď som bol malý chalan, 5 alebo
6-ročný, stále som sa cez kľúčovú dierku pozeral, keď brali miery dievčatám. Takže zrejme aj to rozhodlo o tom, čím sa budem živiť. (úsmev)

Vaše detstvo sa viaže k Sobranciam, ste východniar a nám, východniarkam, mnohí hovoria, že sme najkrajšie na Slovensku, čo sa nám, samozrejme, páči. Ale je to naozaj tak? Môžete to aj vy potvrdiť?

- Síce stále hovorím, že najkrajšie dievčatá sa naozaj rodia na východe, lebo sú krv a mlieko, ale v každom kraji sú krásky. Je to podobné, ako keď sa hovorí, že najkrajšie sú Slovenky, no ja by som to až tak nepotvrdil, lebo ako porotca rôznych svetových súťaží musím povedať, že všade sú nádherné dievčatá. Ale je rozdiel vybrať krásavicu v Rusku zo 100 miliónov ľudí, alebo v Amerike, kde je nejakých 150 miliónov ľudí a zo Slovenska, kde je nás 5 miliónov. Takže na meter štvorcový je najviac krásnych žien na Slovensku. Ale čo je dôležité, u nás je ešte stále veľa prirodzenej krásy. Aj keď v poslednej dobe je to už horšie, prišli tetovania, plastiky a podobne, ale my, na Miss Slovensko, sme zásadne proti tomu, aby bola dievčina „vylepšená" alebo potetovaná.

Ani vám osobne sa to nepáči?

- Ja tú prirodzenosť stále presadzujem. Lebo je hrozné, ak príde na kasting na prvý pohľad nádherná dievčina, dá si dole šaty, oblečie plavky a je celá potetovaná. Alebo má napichané pery, dokonca aj zadky si už dávajú robiť....

Čo si vy všímate ako prvé, keď prídu dievčatá na kasting?

- Tvár. Najskôr mi musí byť sympatická, musí mať charizmu, potom sa pozriem, akú má postavu a keď spĺňa všetko, má u mňa body. Farba vlasov nie je podstatná, lebo si všetky farbíte vlasy, ako sa vám chce. Ale je pravda, že sa mi páčia modrooké alebo hnedooké dievčatá.

Ak by ste porovnali svoje začiatky a súčasnosť, ako veľmi sa zmenili adeptky na miss?

- Určite sú vyspelejšie. Keď porovnáme devätnásťročné dievčatá pred vyše 20 rokmi a teraz, je to neuveriteľný rozdiel. Vedia sa obliecť, pripraviť... Neporovnateľná je jazyková zdatnosť. Vždy som im hovorieval, že ak chcú preraziť vo svete, musia sa naučiť jazyk, lebo slovenčine tam nikto nerozumie. A tretia vec je intelektuálna stránka. My sa snažíme vyberať dievčatá, ktoré buď už majú nejaké remeslo v rukách, alebo sú vysokoškoláčky a vedia, čo by chceli v živote robiť. Cieľom je naozaj vybrať dievča, ktoré spĺňa harmóniu tela a duše. Lebo krása, ktorá vyžaruje z vnútra, sa skôr presadí. Každý rok chodievam na súťaže do zahraničia a viem, že krása sama nestačí, ak dievča nevie komunikovať, nevie sa presadiť. Predstavte si masu dievčat, ja nemám šancu ich usledovať. Ale tie priebojnejšie hneď vniknú do povedomia a majú šancu na úspech. Lebo každá krajina tam pošle tú najkrajšiu, ale to nestačí.

Sú aj také, čo to na vás skúšajú, snažia sa vám dostať „na telo" a takto niečo získať?

- O mne všetci vedia, že som nekompromisný a verný svojej manželke, takže zatiaľ si nikto ani netrúfol na niečo také. Za tie roky som naozaj nemal takú ponuku a skúsenosť. A asi aj preto som tam, kde som, nie sú za mnou škandály, lebo viete, vy ženy kecáte... pochválite sa.... (smiech) Ale ja som ani nikdy nemal také ambície, som veriaci človek a etika a morálka pre mňa boli stále dôležité. A keď v súťaži vidíme dievčinu, ktorá by mala také náznaky, radšej ju ani neposunieme ďalej. Pekné, inteligentné a slušné majú šancu.

Boli ste ženatý, keď ste začínali? Vaša manželka neprotestovala proti tomu, že budete celé dni obklopený mladými babami?

- Moja manželka je veľmi tolerantná a dôveruje mi. Dôvera je základ úspešného manželstva. Ona to berie, lebo zatiaľ som nesklamal, nikdy nemala žiaden signál, takže je pokojná a v pohode. Takú ženu prajem každému chlapovi, hlavne tým cestovateľom, ktorí často chodia na služobky a majú problém so žiarlivými manželkami.

Máte spolu dvoch synov, ale keby ste mali dcéru, dovolili by ste jej súťaž miss?

- Áno. Veľmi sa teším, že sa mi nedávno narodila vnučka Ella a konečne mi môj starší syn zabezpečil našu vlastnú rodinnú a moju celoživotnú miss. (smiech) Tešilo by ma, ak by som ju o 18 rokov mohol pripraviť na súťaž. Dúfam, že sa mi to podarí. Ale najdôležitejšie bude, či to bude chcieť ona sama.

A keď synovia priviedli domov frajerky, tak ste si ich premerali ako otec, alebo tak trochu aj ako porotca súťaže krásy?

- Úprimne priznávam, je to tak. Vždy im poviem svoj názor… Ale tiež viem, že pre dobrý vzťah muža a ženy len misskovské miery nestačia. Našťastie, moji synovia majú vkus a vybrali si správne aj po vizuálnej, aj po morálnej stránke.

Za 19 rokov Miss Slovensko máme 19 rôznych víťaziek. Ak by ste mali vyskladať vy svoju osobnú top päťku, ktoré dievčatá by sa tam ocitli?

- Ja delím dievčatá na kategóriu jednoročky a trvalky. Ak by som mal vybrať svoju naj skupinu dievčat, tak by tam boli určite Andrea Verešová a Magda Šebestová, ktoré rozhodne neskončili v zabudnutí. Krásna bola Vlaďa Hreňovčíková, mimochodom, hoci sa narodila v Banskej Bystrici, tiež má pôvod na východe, lebo jej otec pochádza z Michaloviec. A určite by tam bola aj Marína Georgievová, to bola jedna z najkrajších missiek a Karolína Chomisteková.

Pamätáte sa na to, keď tieto dievčatá prišli na kasting? Boli by ste už vtedy povedali, že z nich niečo bude?

- Vedel som to asi len pri Maríne Georgievovej a Karolíne Chomistekovej. Veľmi zaujímavá však bola napríklad Mária Sándorová z Čane, tá ale dala prednosť láske a rodine. No a pri Andrei Verešovej by som na kastingu v tom čase ani nebol povedal, že má šance na víťazku. To sa vykryštalizovalo až počas príprav na finále.

Keď sa na to takto spätne pozrieme, máme naozaj krásne víťazky, ale na svetových súťažiach bodujeme len veľmi málo. V čom je problém?

- My máme hlavne málo priebojné dievčatá. Keď to porovnám napríklad s Češkami, to je úplne diametrálny rozdiel. Tie sú priebojnejšie, vedia sa rýchlo ukázať, keď príde skupina sto dievčat, oni sa derú dopredu, snažia sa zaujať, naše sú v úzadí. Síce krásne kvietočky, ale nikto ich nevidí.

No veľa sa hovorí aj o lobbingu...

- Lobbing je dnes všade, či sa nám to páči alebo nie... Veľmi dôležitý je však aj záujem organizátorov, kde sa bude Miss World organizovať. Na Slovensko neprídu, lebo tu ťažko niekto zloží 10 miliónov dolárov, aby sa tu svetová súťaž krásy uskutočnila. A organizovanie súťaží krásy je show-business...

Nie ste z toho niekedy znechutený? Nemali ste chuť to zabaliť?

- Vôbec nie. Mnohí moji kamaráti, aj zo zahraničia, s ktorými som začínal, to už vzdali, že ich to už prestáva baviť. Ale mňa to baví stále viac a viac. Od tých mladých ľudí získavam energiu a potom ju môžem dávať ďalej. A hlavne sa mi to stále viac a viac páči a viem už, ako to treba robiť. Keď som začínal, bol som len nevedomý začiatočník s veľkým elánom...

Takže ženskej krásy sa nedá nikdy prejesť?

- Pokiaľ ide o mňa, rozhodne nie. Mňa ženská krása stále inšpiruje. Pán Boh urobil niečo nádherné, keď stvoril ženu... aj keď, poniektoré sa musia trochu viac maľovať...(smiech)

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.