Drew Barrymore okúsila všetky úskalia hollywoodskych nástrah. V deviatich rokoch po prvý raz ochutnala alkohol, o tri roky už fajčila marihuanu a šňupala kokaín. V trinástich skončila v liečebni. Stačilo by to i na dva životy. Búrlivé obdobie má Drew definitívne za sebou. Stala sa z nej vzorná matka a manželka, ktorej jediným cieľom je, aby jej blízki boli šťastní a zdraví.
Kariéru vám odštartovala úloha Gertie v E.T. mimozenšťanovi. Mali ste len 5 rokov. Neľutujete, že ste prišli o detstvo?
- Tento film bol pre mňa veľmi dôležitý, zbožňujem ho. Ale predsa je mi niekedy ľúto, že ma niektorí ľudia stále vidia ako malé kričiace dievčatko zo skrine, ktoré sa zľaklo mimozemšťana. E.T. bol najlepšia vec, čo sa mi mohla v živote stať, pretože to úplne zmenilo smer môjho života. Nemala som rodinu, domov, žiaden režim a svet filmu mi to poskytol. Ale s mojimi deťmi to bude inak. Budú mať rodinu, domov, režim a všetko, čo potrebujú.
Neobrala vás priskorá sláva o detstvo?
- Nikdy som nemala detstvo ako iné deti. Nikdy som nechodila normálne do školy, robila som svoju prácu. Vždy som chcela vedieť, aké to je, sedieť normálne v lavici, v triede alebo tráviť s deťmi prestávky.
Spomínali ste, že vaše deti budú vychovávané inak. Ako je to inak?
- Deťom herectvo nedovolím. Keď budú mať 18 rokov, a ak budú chcieť, je to ich vec, ale predtým im to nedovolím.
Dnes mládež ohrozuje internet, sociálne siete. Aký k tomu máte postoj?
- Nepáči sa mi predstava, že malé dievčatká vyrastajú so sociálnymi sieťami, pretože viem, aké sú v tomto veku citlivé. Lenže proti vývoju nemôžeme ísť. Ak úplne chránite svoje dieťa pred svetom, nie je to normálne, ale ja svojim deťom proste do určitého veku mobil nedovolím.
Chceli by ste viac detí?
- Myslím, že áno. V hlave si už plánujem, či by som chcela ešte ďalšie.
Čo pre vás znamená rodina?
- Nenávidela som svoje osamelé detstvo. Teraz je pre mňa rodina môjho manžela a naša rodina všetkým. Neverila som, že to niekedy zažijem. Všetko je u nich tak bezpečné, pozitívne a zdravé, pretože ich hodnoty sú stále. To bolo pre mňa ohromné. A to je to, čo chcem pre svoju rodinu.
Máte za sebou dve nepodarené manželstvá. S vaším ďalším manželom Willom Kopelmanom sa vraj všetko zmenilo. Ako?
- Will bol dobrá voľba. Som šťastná, že ma tiež miluje. Je to fantastické.
Čo si všímate pri zoznámení s chlapom?
- Nezaujíma ma až tak pohľad, kilogramy alebo výška, ale hlavne jeho vôňa. Tá ma musí presvedčiť, že aj s takto spoteným mužom chcem žiť. Vôňa lásky je vôňa partnerovej pokožky. Je to úžasné - keď sa do niekoho zaľúbite, páči sa vám jeho vôňa. Ak mám niekam odcestovať, poviem mu, aby päť dní po sebe nosil jedno tričko, ktoré potom vezmem so sebou.
Roky hereckej praxe za vami a ďalšie roky pred vami. Ako vy seba vnímate ako herečku?
- Vždy som bola presvedčená, že nie som dobrá herečka. Všetko mi pripadalo umelé, nechutné a nevyznievalo ako pravda. Keď však začnete postavu skúmať a študovať, zblížite sa s ňou, proste stanete sa tou osobou, potom je to vaša pravda a všetko ostatné okolo opadne. Hovoríte pravdu, nie je to klamstvo alebo podvod.
Roky je známe, že s mamou nevychádzate veľmi dobre. Kde nastala chyba?
- Vždy som bola k mame empatická, ešte viac, keď som sa po prvý raz stala matkou a úžasne sme sa o tom bavili. Napriek tomu sa náš odstup nedokázal zmenšiť. Je to najťažšia vec v mojom živote. Nikdy som sa preto na ňu nehnevala. Vždy som cítila vinu a súcit. Ale v tomto okamihu naozaj nemôžeme zdieľať naše spoločné životy.
Nie je za tým aj fakt, že ste sa naozaj veľmi mladá osamostatnili? Ozaj, aké to pre vás bolo?
- Mala som štrnásť rokov, keď som sa presťahovala do svojho vlastného bytu. Tak veľmi som sa bála. Nevedela som nič. Nevedela som, že sa jedlo musí vyhodiť, keď v chladničke zhnije. Bola som presvedčená, že niekto ku mne vlezie cez okno. Chcela som len chodiť do práčovne, sedieť tam a čítať si. Bola som jedináčik a preto som sa vždy cítila osamelo. Niektorým ľuďom sa to páči, pretože to ponúka nezávislosť, ale ja chcem, aby moje deti mali okolo seba ďalšie deti.
Matkou ste sa stali v pomerne neskorom veku, mali ste niečo pred 38-kou. Neľutujete, že tak neskoro?
- Som rada, že som s dieťaťom počkala, až budem staršia. Som rada, že som žila tak plný život, než som sa usadila v rodine, pretože som si to užila. V materstve sa niektorých vecí musíte zbaviť. Je to, bohužiaľ, tak. Viem, že to vyzerá, že sa venujem všetkému a všetko zvládam, ale je toho toľko, čo som musela opustiť. Ale som rada, že som tak urobila. Stále nad tým premýšľam, celý čas, ale človek naozaj začne riadiť svojimi inštinktmi.
Takže ste sa pre rodinu obetovali?
- Viete, človek sa musí vzdať výchovy dieťaťa, alebo si uvedomí, že ich vzájomný vzťah bude trpieť, ak bude pracovať vo dne, v noci aj počas víkendov. Bohužiaľ, ja sama som bola vychovávaná v generácii, kde ženy veria, že môžu zvládnuť všetko a mať všetko. Ale to nejde, niektoré veci musia ísť proste zo stola preč. Pozitívne je, že to, čo na stole zostane, je omnoho dôležitejšie.
Trpíte podobne ako vaše kolegyne stihomamom, že musíte po pôrode rýchlo schudnúť na pôvodnú váhu?
- Moje nové heslo je: Nemožné očakávania sú nemožné. Pozrite sa, s mojím šťastím sa budem trápiť hladovkou, drieť v posilňovni a ďalší deň ma zrazí autobus. A prečo by som s tým mala strácať čas? Som posledná osoba, ktorej by ste sa mali pýtať na tipy na cvičenia. Nemám ich. Nezaujímajú ma.
Myslíte, že búrlivé obdobie je už za vami a budete sa vedieť o rodinu postarať?
- Budem doslova bojovať ako levica za šťastnú a úplnú rodinu. Možno by som sa na to pozerala inak, keby som ja sama vyrastala v skvelej rodine.
Autor: Spracovala: kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
