S dcérkou Anežkou v týchto dňoch absolvoval zápis do základnej školy a je na to právom hrdý. Svoje dve malé ratolesti si užíva aj dva roky po sedemdesiatke a napriek veku vonkoncom nie je otrávený, že vyžadujú množstvo pozornosti.
Ako správny tato nesmel rocker chýbať pri dôležitom dni svojej šesťročnej dcérky, a tak sa svorne aj s manželkou vybral minulý týždeň na zápis.
„Prebiehalo to úžasne. Dcéra však bola strašne nervózna, keďže sa na to veľmi tešila, a zo stresu dokonca nespoznala trojuholník. Trošku sme sa s manželkou hanbili, že to je 'vostuda', lebo ona to samozrejme vie. Inak však bolo všetko v poriadku,“ prezradil P. Janda v Topstar magazíne.
Deti ho ani troškuneobťažujú
Okrem Anežky má však doma aj dvaapolročnú Rozárku. Ako vraví, deťúrence si maximálne užíva.
„Aj sa sám divím, že ma malé deti vôbec neobťažujú. Viem, že moji kolegovia, alebo ako im hovorím vekoví kamaráti, mi stále hovoria, ako to môžem vydržať. Mne to však naozaj vôbec nevadí a neprekáža. Ale vôbec.“
Je však jedna vec, ktorá ho predsa len ničí. A tá je vlastná všetkým maličkým ratolestiam.
„Stále niečo chcú. Máme toho doma plno, všade sú plyšáky, zámky, stavebnice, doštičky... Minule sme išli okolo benzínky a, samozrejme, deti chceli vystúpiť a ísť do obchodu a malá hneď schytila plyška, že ho chce. Vyrvali sme jej ho z ruky, lebo je to už neúnosné. Už nám to prekáža, obývačkou sa nedá ani prejsť, všade niečo leží...“
Je namäkko, rocker-nerocker
Dá sa povedať, že sa snaží Anežku a Rozárku nerozmaznávať.
„Keď sa však na mňa pozrú, zagúľajú očami a našpúlia pusu, tak rocker-nerocker...,“ priznal úprimne muzikant, ktorý tvrdí, že jeho životné rozpoloženie sa vždy odráža na jeho albumoch.
„Mal som obbdobie takzvanej naštvanosti, keď mi zomrel syn a manželka... Bolo to dokopy dvadsať rokov, čo som si nevedel rady. Teraz sa zase rozsvietilo slniečko a som šťastný. Aj som chcel drsnejší album, ale nešlo to, ako som obklopený všetkou tou láskou.“
Choroby sa mu vyhýbajú
Na otázku, na čo sa najviac teší, odpovedal s úsmevom: „Ja sa teším na všetko. Akurát nie na choroby, ktoré v tomto veku začínajú silnieť. Ešte nič necítim, ale zákonite musí niečo prísť. Teším sa však, že aj druhé dievčatko odvedieme do školy... Kedysi som hovoril, že sa chcem ako mamička dožiť deväťdesiatky, ale teraz je už všetko inak a chcem oslavovať stovku.“
Autor: Spracovala: Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
