Korpulentný herec patril až do svojej predčasnej smrti (42) k najobľúbenejším českým umelcom. Hviezda filmov Pane, vy jste vdova, Čtyři vraždy stačí, drahoušku, Tři oříšky pro Popelku či Světáci zomrela v roku 1974 priamo počas natáčania komédie Jak utopit doktora Mráčka a podľa blízkych si umelec zapríčinil smrť sám. Natoľko trpel panikou z doktorov, že pred nimi utekal a nenechal si pomôcť.
Svedkom smrti 140-kilového herca bol i režisér Václav Vorlíček.
„Libíček mal za sebou už asi osem filmovacích dní. Točila sa scéna, keď vodníci čakajú na brehu na blížiacu sa pramicu s doktorom Mráčkom a chcú ho utopiť... Odrazu sa Libíček skácal chrbtom do vody. Vyrazili k nemu pripravení záchranári, vylovili tých jeho stoštyridsať kíl váhy z vody a medzitým dorazila záchranka,“ zaspomínal si pred časom na čierny deň natáčania v médiách.
Ako však pokračoval, veci sa následne len skomplikovali. A na vine bola hercova panika z lekárov.
Libíček sa totiž na chvíľku prebral z bezvedomia, ale keď nad sebou uvidel biele plášte, začal pred nimi utekať ako v tranze. Keď ho napokon dostali do sanitky, už sa z nej nedostal, pretože počas prevozu zomrel.
Údajne ho zabil diabetický šok, niektorí však spomínajú druhý infarkt. Hercov kolega z Divadla Na Zábradlí Ivo Niederle však objavil i Libíčkove urologické problémy.
Podobný záchvat vraj mal i pár dní pred smrťou v autobuse a práve on ho viezol do nemocnice. Mal vraj také opuchnuté nohy, že mu nesedeli ani o dve čísla väčšie topánky. Lekári ho chceli hospitalizovať, no zo strachu utiekol. „Keby tam ostal, určite by to podchytili a Honza mohol žiť,“ uviedol Niederle pre denník Aha!
Známy mrzút
Korene panických stavov by sa možno dali hľadať v skutočnosti, že hercova mama utrpela počas vojny pri bombardovaní psychický šok a zvyšok života strávila v sanatóriách a otec podľahol ako mladý zhubnej chorobe.
Okrem paniky z bielych plášťov však Libíčka sužovali i nočný hlad a vnútorný smútok. Celý život trpel obrovskými komplexmi a nikdy nebol tak obyčajne šťastný. Známy bol aj svojimi intenzívnymi mrzutými prejavmi. „V jadre som smutný človek,“ vravieval o sebe.
Darilo sa mu však aspoň v súkromí. Mal šťastné manželstvo a miloval i dve vyženené dcéry.
Ani manželka Zdena však nedokázala zmeniť jeho nezáujem o zdravotné problémy a napriek cukrovke a obličkovým problémom sa neustále prejedal a dopriaval si svojich desať pív.
Najväčší sen sa mu nesplnil
Pôvodne sa vyučil za zámočníka a po absolvovaní učňovky pracoval približne rok v Ostravskom strojárenskom podniku.
Potom sa presťahoval do Prahy, kde si doplnil vzdelanie a urobil maturitu na večernej škole. Na základe požadovaného vzdelania mu už potom nič nebránilo podať si prihlášku na DAMU, kde ho hneď prijali.
Po vojne prijal angažmán do Gottwaldovho divadla pracujúcich, hosťoval i na iných javiskách a začal sa venovať tiež moderovaniu.
Prischli mu roly dobrákov, nešikovných postavičiek a drobných podvodníkov.
Žiaľ, nikdy sa mu nesplnil celoživotný sen zahrať si vážnu a dejovo hlbokú rolu vo filme, hoci cestu k nemu mu otvorila postava Kráľ Ubu.
Na rozdiel od kolegov miloval filmové scény, v ktorých sa jedlo. Kolegovia spomínajú, že kým oni sotva vyďobkali štvrť taniera, Libíček zjedol dve porcie a vôbec by mu nevadilo, keby sa klapka znovu zopakovala...
Herec nikdy nevyhľadával veľkú spoločnosť a bol skôr uzavretý. Zásadne nerozprával o svojom súkromí.
Napriek váhe bol celkom zdatným športovcom a najbližšia mu bola hádzaná. Režisér Vorlíček v jednom z rozhovorov spomínal, že na pľaci dokázal doslova akrobatické kúsky, ktoré by vzhľadom na jeho korpuletnú postavu naozaj nik nečakal. Vášnivo rád tiež hubárčil.
Autor: Spracovala Nit
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
