Korzár logo Korzár
Nedeľa, 17. február, 2019 | Meniny má Miloslava
Nájdete nás na webe

Jana Paulová: Som totálny fatalista

Jej súkromný život je taký zaujímavý, že by pokojne mohol byť námetom pre film.

Vždy s úsmevom. Jana Paulová chce skrátka žiť radostný život.Vždy s úsmevom. Jana Paulová chce skrátka žiť radostný život.(Zdroj: Facebook)

Vďaka účinkovaniu v troch dieloch komédie Kameňák je pre väčšinu divákov predovšetkým Vilmou Novákovou, svojráznou učiteľkou a manželkou policajta v podaní Václava Vydru. Jana Paulová je však oveľa lepšou herečkou, ako by sa mohlo na prvý dojem zdať a má na konte omnoho viac úloh v divadle či vo filmoch. A aj jej súkromný život je taký zaujímavý, že by pokojne mohol byť námetom pre film.

Kameňáková trilógia Zdeňka Trošku odjakživa vyvoláva rozporuplné reakcie. Množstvo divákov sa pri nich uhýna od smiechu, ďalšia, intelektuálnejšie naladená skupina, pohŕdavo krčí nosom. A v podstate aj Jana Paulová je v tomto smere akoby rozdvojená.

Netreba odsudzovať

Po každej premiére Kameňáku radšej odišla do zahraničia, aby sa vyhla negatívnym kritikám.

„Po prvej časti ma zdrvujúce reakcie tak šokovali, že než aby som chodila po kanáloch, odišla som radšej do Indie,“ prezradila raz herečka, no zároveň skonštatovala, že je pokrytecké odsudzovať tento film a jej účinkovanie v ňom.

„Je to moja obživa a inak sa živiť neviem. Pripadá mi v našich podmienkach smiešne, ako sa niekto hrozne rozhorčuje nad tým, že sa natočí ľudová komédia. Ale to, že sa točia vážne, hlboké témy povrchne, že sa polopravda vydáva za pravdu, a to sa celé tvári ako umenie, je podľa mňa omnoho horšie ako celý Kameňák, ktorý má jediný cieľ – pobaviť. Vtipy sú proste česká špecialita. Pri treťom pive ich rozpráva v krčme každý Čech,“ vysvetlila temperamentná blondínka, ktorá je inak povestná svojím optimizmom a neustálou dobrou náladou.

Ale aj cestovateľskou vášňou.

Má túlavé topánky

Aj svoje štvrtkové okrúhle, šesťdesiate narodeniny oslávila herečka mimo domova. S manželom – hudobníkom Milanom Svobodom – sa vydali do Indie. Túto krajinu má Jana veľmi rada a navštívila ju viackrát, no tentoraz sa tam po prvýkrát vybrala aj spolu s manželom, ktorému chcela poukazovať svoje najobľúbenejšie miesta.

No nielen Indiu má Jana prechodenú krížom-krážom. Túlavé topánky ju zaviedli na rôzne miesta.

„Milujem Áziu, prešla som Nepál, Srí Lanku aj Thajsko. Chcem sa vrátiť do Indonézie, ale aj do Mexika, kde som bola mnohokrát. Očarila ma Afrika, prešla som USA a veľmi by som chcela precestovať Južnú Ameriku, ale aj Bhután,“ porozprávala nedávno o svojich cestovateľských plánoch.

Dobrodružná povaha

Na nežne vyzerajúcu plavovlásku by však nikto netipoval, že je to dobrodruh, ktorý sa nebojí hádam ničoho.

Liezla už po skalách, skákala padákom a aj jej cesty do cudziny nie sú o ležaní na pláži, ale o skutočnom spoznávaní krajiny.

„Skrátka sa snažím ten život neflákať. Akonáhle sa dostanem do pokojných vôd, už sa mi vlúdi myšlienka, že by to chcelo skúsiť niečo nové. Lenže keď je človek mladý, myslí si, že zdravie je zadarmo. A ja si teraz postupne uvedomujem, že telo je krehkejšie a akékoľvek zranenia sa hoja dlhšie. Vlani v jeseni som chcela ísť na himalájsky trek do Bhutánu, a tak som si v lete v Grécku dala prípravný tréning. Ale po mesiaci som si natrhla stehenný sval. Nemohla som si ani sadnúť, ani ľahnúť a bolelo to štyri mesiace. Dovtedy mi ani nenapadlo, ako veľmi vás taký boľavý zadok môže limitovať. Takže v tomto mojom najneskoršom dospievaní už musím byť bohužiaľ opatrná,“ skonštatovala v rozhovore pre novinky.cz.

Hlavu má stále mladú

Šesťdesiatiny ju však nijako nedeprimujú. Nezaoberá sa tým a vek skrátka nerieši. Nemá v pláne ani veľké oslavy.

„Starnutie ako také mi neprekáža, pokiaľ ma práve nič nebolí, ale niekedy idem okolo výkladnej skrine, zbadám svoj odraz a skoro sa zľaknem. Hovorím si: Jé, to som ja? No to ti, Svobodo (manžel, pozn. red.) prajem,“ tvrdila nedávno, ako inak, so širokým úsmevom.

Na omladzovacie kúry sa však rozhodne nechystá. Vraj nemá dosť odvahy na to, aby sa nechala vyžehliť, lebo potom to vraj môže byť aj horšie.

Pre Janu Paulovú je podstatné to, že hlavu má stále mladú. A odvtedy, čo začala učiť herectvo na pražskom konzervatóriu, si to uvedomuje čoraz viac.

Na radosť nečakajte

Aj to svedčí o tom, že Jana Paulová pozerá na svet inou optikou – nadhľadom a optimizmom. A pozitívny prístup k životu by tiež mohla prenášať.

„Chcem žiť radostný život a pre mňa to znamená vedieť sa radovať zo všetkého, čo robím a nerozlišovať napríklad, že teraz je práca a potom si budem užívať. Niekedy som taká unavená, že neviem, ako zvládnem večerné predstavenie, ale potom tam napríklad stretnem Ivušku Janžurovú a hneď sa rozžiari slnko. Zase sa máme šťastne, a to sa potom prenáša aj do hľadiska. Každý deň je zázrak, ale niekedy si to začneme uvedomovať, napríklad až vtedy, keď prídu vážne zdravotné problémy. Moje heslo znie: Na radosť nečakajte, ale staňte sa ňou,“ vysvetľuje svoj postoj.

Dcéry sú aj kamarátky

Veľa radosti v živote však čerpá aj zo svojho šťastného, vyše 30-ročného manželstva a z dvoch vydarených dcér.

Nechce o nich síce veľmi rozprávať, pretože sa šoubiznisu dosť stránia, no je pyšná na to, že sú to všestranné, inteligentné mladé dámy s dobrým srdcom a sú to jej najbližšie priateľky.

Staršia Adela trávi s manželom veľa času v Indii, kde pomáhajú ako dobrovoľníci so školou pre siroty.

Mladšia Anežka síce ako dieťa chcela kráčať v matkiných šľapajach, ale potom zistila, že na herectvo nemá talent, a tak je z nej úspešná prekladateľka z francúzštiny a dokonca prekladá aj divadelné hry a v jednej si nedávno zahrala aj jej matka.

Neplánuje

S optimizmom sa sympatická herečka pozerá aj do budúcnosti. No žiadne plány si nerobí.

„To v žiadnom prípade. Som totálny fatalista. Mám pocit, že môj život už je za mňa naplánovaný, pretože nikdy nevymyslím to, čo sa mi prihodí. Takto som sa prvý raz dostala do Nepálu. Stretla som Standu Berkovca a on mi povedal, že ide s horolezcami do Himalájí na Mount Everest. Jednoducho som sa ho spýtala, či môžem s nimi a oni vraj môžem. Keby som ho nestretla, ani by mi nenapadlo niečo také podniknúť. Môj život sa od toho okamžiku začal odvíjať úplne iným smerom. Moje plány, proti tomu, čo mi pripravuje život, sú absolútne chabé a zbabelé.“

Fakty

Jana Paulová dostala umelecké gény už do vienka.

Jej otcom bol operetný spevák, režisér a aj filmový herec František Paul, matka Eva Šenková bola speváčkou v Karlínskom divadle.

Po základnej škole teda Jana automaticky smerovala na umeleckú dráhu. Nastúpila na pražské štátne konzervatórium, no po dvoch rokoch odtiaľ prestúpila na DAMU.

„Ja som v umeleckom prostredí žila od malička a vlastne som si inú profesiu pre seba ani nevedela predstaviť. Koketovala som síce v divadelníctve s rôznymi oblasťami, no napokon aj tak zvíťazilo herectvo. Niekedy to možno trošku ľutujem, pretože si myslím, že som celkom schopná uvažovania a rýchlo sa učím, no už to je tak, ako to je,“ povedala.

No hoci bola dieťa umelcov, rozhodne to nemala v živote úplne ľahké: „Moja mamička bola veľký kritik. Bola dosť prísna a ani si nepamätám, že by ma niekedy chválila.“

Pred rokmi si vyskúšala, aké to je odísť z hereckej brandže. Kúpila si elektrickú gitaru a chodievala po Česku, hrala, spievala a tvrdí, že to bolo jej šťastné obdobie. Po piatich rokoch sa napokon vrátila k herectvu.

nov

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  4. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 132
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 431
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 9 254
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 272
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 6 052
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 933
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 611
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 184
  9. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 038
  10. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 868

Neprehliadnite tiež

V Malej farme zachraňuje zvieratá. Bojuje s nedostatkom a nezáujmom ľudí

Danka Arvaiová: Dobrovoľníctvo musí byť robené zo srdca.

Malá farma má stále nedostatok dobrovoľníkov.
Pohľad Lenky Hanikovej

Ako sa dostať vlakom z východu do Brna a prežiť

Atmosféra vo vlakoch sa mi zdá milo bojovná a možno to z nás robí silnejšie osobnosti.

Mimoriadny vlak za Mikulášom čakal na deti na humenskej stanici.

V Krompachoch sa vykoľajil nákladný vlak, trať je neprejazdná

Cestujúcich prevážajú autobusmi, vlaky meškajú. Opravovať budú celú noc.

Vykoľajený vlak.

Na dobrovoľníctvo nepotrebujete certifikáty, len chuť niečo zmeniť

Martin Ištvan: Práce mám dosť, ale dobrovoľníctvo je moja psychohygiena.

Ošarpaný výmenník dostal nový vzhľad vďaka Dobrovoľníckemu centru Košíc a šikovným dobrovoľníkom.

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Kedy tu mávate leto? Vlani bolo v stredu

Reportáž z najchladnejšieho miesta na Slovensku.

Píše Emil Višňovský

Dankova kauza ukázala, že naši politici si nevážia vzdelanie

Stačí im ničím nekrytý papier.

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop