Má 22 rokov, krásny hlas a ľudia milujú jeho piesne "Stay with me" alebo "I´m not the only one", pretože v ich textoch sa nájde hádam každý. Za jediný rok sa z neznámeho Sama Smitha stala hviezda. Svoj hyperúspech teraz zaklincoval víťazstvom v štyroch kategóriách Grammy zo šiestich nominácií. On sám sa netají svojou homosexuálnou orientáciou. V rozhovore vysvetlil, že piesne ušil na mieru pre heterosexuálov i homosexuálov.
Získal si štyri ceny Grammy. Takmer sa ti nepomestili do rúk. Videl si samého seba ako beznádejného adepta na výhru alebo ako horúce želiezko?
- Mal som šesť nominácií, čo som vnímal ako neuveriteľné, ale schladzoval som sa myšlienkami, že sa môže pokojne stať, že Beyoncé odíde so všetkým.
A si na seba teraz pyšný?
- Áno, určite ma to urobilo hrdým. Ale vždy sa chcem radšej držať pri zemi a radšej byť nedôverčivý. A to je dobré, pretože moja neistota je to, o čom v piesňach hovorím.
Keď píšeš piesne, sú vždy osobné alebo nie?
- Keď som mladší začal písať texty a skladať hudbu, robil som to skôr podľa pohľadu iných ľudí. Keď som dovŕšil osemnásť a stalo sa mi niečo, čo mi ublížilo, zistil som, že písanie pravdy je veľkou terapiou a je to vzrušujúce. V každej z mojich piesní je pre mňa niečo veľmi osobné a mohol by som o každej niečo povedať. Môj album je niečo ako môj osobný denník.
Nemáš problémy o tom rozprávať?
- Nie, ale trochu ma to rozprávanie znervózňuje. Predtým, ako som napísal môj album, nehovoril som o sebe veľa. Ale keďže teraz chodím do štúdia každý deň a hovorím cudzím ľuďom moje najhlbšie a najtemnejšie emócie, urobilo ma to viac otvoreným ako otvorená kniha. Nosím svoje srdce na rukách viac ako kedykoľvek predtým.
Myslím, že je výhodné robiť to?
- Áno. Veľa ľudí to nerobí. Ale mali by, aj keď oni si to nemyslia. Ľudí môže niekedy zaskočiť to, aký som otvorený. Ja najmä pevne verím, že som otvorený dostatočne. Takto som šťastnejší, je to dobré pre mňa.
Vraj si mal kedysi problémy s vystupovaním na pódiu, ako si to prekonal?
- Predtým som si pred vystúpením vždy dal pohárik whisky. Ale potom som si uvedomil, že z tohto zvyku sa môže pomaly stať niečo, čo by malo vážne dôsledky (smiech). Tak som sa cez to dostal. Čím viac som vystupoval, tým viac som sa cez ten strach dostával. Ak sa z nejakej veci stane samozrejmosť, získate viac dôvery. Stačí si budovať vlastnú sebadôveru.
Vystupoval si už ako malý?
- Moja mama a otec ma často nechávali počas večierkov stáť pred ich priateľmi a spievať im. V kuchyni sme mali také vyvýšené miesto a to bolo moje pódium. Každú noc som po škole sťahoval piesne, ktoré mali len hudbu a boli bez spevu a ja som do nich spieval podľa seba. Mama sa snažila variť a ja som pri nej predstieral, že spievam pred veľkým obecenstvom.
Aké druhy piesní si spieval?
- Úplne všetky. Rád som napodobňoval Norah Jones, pretože jej hlas je položený dosť nízko a to sa mi páčilo. Pokúšal som sa aj o piesne Britney, ale nemohol som ich spievať, proste sa to nedalo. Mám rád popovú a súčasnú hudbu.
Čo myslíš, ako sa robí dobrá popová pieseň?
- Dobrá popová pieseň je tá, ktorú si každý spieva, aj taký človek, ktorý nemá hudobný sluch alebo aj nehovorí po anglicky. Dobrá popová pieseň je pieseň, ktorú si každý spieva v rôznych životných situáciách a dokáže ju precítiť.
Prečo si myslíš, že ľúbostné piesne sú také presvedčivé?
- Pretože láska je pravdepodobne najsilnejšia emócia, akú človek môže mať. Ak aj prežíva opätovanú alebo neopätovanú lásku.
Myslíš, že neopätovaná láska ovplyvňuje viac ako opätovaná?
- Na sto percent. Môj album sa viac zameriava na neopätovanú lásku, pretože si myslím, že sa o nej v hudbe veľa hovorí. Sám som si neopätovanou láskou prešiel a počúval som množstvo piesní a naozaj bolo ťažké nájsť piesne, ktoré by o tom hovorili, takže som sa rozhodol, že túto medzeru na trhu zaplním mojím albumom.
A ty? Máš šťastie na lásku?
- Nikdy som doteraz nebol v reálnom vzťahu. Vždy som bol súčasťou neopätovaného vzťahu, v ktorom mi ľudia moju lásku nevracali späť. Mám pocit, že takéto vzťahy priťahujem. Moj debutový album "In the lonely hour" (V osamelej hodine - pozn. red.) je celý o chlapíkovi, do ktorého som sa kedysi zamiloval a on mi lásku neopätoval. Už som to prekonal, ale prežil som veľmi ťažké obdobie, kým sa mi to podarilo. Cítil som sa veľmi osamelý, pretože nikdy predtým som taký zamilovaný nebol. Cítil som sa veľmi zle. A čo je silnejšia emócia? Bolesť? Šťastie?
Vie ten človek o tom, že si mu venoval album a že je o vašom nevydarenom vzťahu?
- Áno. Povedal som mu tom a ako zvyčajne, nešlo to tak, ako som si prial, pretože ani to jeho nelásku neovplyvnilo a nemiloval ma. Ale bola to istá forma uzatvorenia toho vzťahu, ako dostať tú lásku z mojej hrude a povedať mu o tom. Cítil som sa potom lepšie. Teraz cítim, že som uzavrel túto časť svojho života, v ktorej som dával všetko chlapom, ktorí mne nikdy naspäť nič nedali. Je super, ak to už môžem bez obáv zo seba vypustiť počas rozhovoru, hovoriť o tom a pokojne si večer ľahnúť spať. To všetko je už za mnou a ja sa môžem pohnúť ďalej a hádam nájsť človeka, ktorý ma môže milovať rovnako, ako ja budem milovať jeho.
Mal si niekedy problém verejne hovoriť o tom, že si gay?
- Cítim sa dobre a som spokojný s tým, aký som a môj život je vzrušujúci. Som šťastný. Chcem a aj budem hovoriť otvorene o tom, že som gay a aby to ľudia akceptovali. Chcem byť považovaný za normálneho a chcem, aby môj súkromný život brali za normálny. Viem, že niektorí ľudia homosexuálov za normálnych nepovažujú, ale mohli by zmeniť názor. Ak sa ma to opýtajú, bez problémov im na ich otázky odpoviem.
Zaujímavé je, že tvoje piesne vyzerajú byť stavané aj na heterosexuálne vzťahy...
- Áno, moja hudba je nastavená pre všetkých, či pre chlapov, ženy alebo trebárs aj kozy. Každý sa v mojich piesňach môže nájsť. Chcel som, aby moja hudba dostala každého.
Autor: Spracovala Kag
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
